„Svetonázor“

text (3).gif
srelinka.gif
kukja%20(3).jpg
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelinka.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelkaa-alenka1.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelkaa-alenka1.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
kukja%20(3).jpg
srelinka.gif
text (3).gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
Moderná filozofia 20. storočia
Rozvoj filozofie spolu s rozvojom spoločnosti – moderná spoločnosť – odraz v kultúre a filozofii
Revolučné zmeny v spoločnosti - obdobie vedy a techniky – biológia, fyzika, chémia – poznatky cez výskum do praxe, výroby
- Spoločenské vedy – sociológia, psychológia
:
1. Nadväznosť na filozofiu 19.storočia (scientizmus, antropológia)
2. Predmetom sú otázky vedy a poznávania, dynamika bytia, života človeka
3. Rieši existenciu človeka v 20.storočí
4. Pluralizmus – veľa škôl, názorov
5. Praktická rovina filozofie
Vojny – 1.,2svetová – rozdelenie sveta, boj o kolónie
Obdobie studenej vojny, lokálne konflikty
Filozofia od 20.storočia - pre moderné obdobie je príznačný – pluralizus myslenia – ide o množstvo filozofických smerov, prúdov ( fenomenológia, filozofia existencie, pragmatizmus, hermeneutika, analytická ..atď. ) – napriek tomu pozorovať istú nadväznosť myšlienok ( napr. fenomenológia- existencializmus – filozofická antropológia – hermeneutika )
Fenomenológia
pojem je odvodený z gr. slova phainomenon – jav, fenomén
zakladateľ – Edmund Husserl
matematik, filosof a vysokoškolský pedagog
srelkaa-  Husserl.jpg
dôležité poznávať fenomény – to, čo sa človeku ukazuje, javí v skúsenosti, fenomén obsahuje 2 vrstvy – 1., vonkajšia – vnímame ju zmyslami, 2., podstata – nazval ju eidos, idea, esencia – postihujeme ju vnútornou skúsenosťou – duchovným aktom vedomia, akty nášho vedomia Husserl označuje NOESIS – nezmyslové poznanie
Husserl rozlišuje eidetickú vedu – veda o podstatách, esenciách – filozofia je eidetická veda, čím sa odlišuje od ostatných vied – empirické vedy – vedy o faktoch poznanie : musí byť oslobodené od všetkého subjektívneho ( motívy konania, pocity …), zbavené momentálneho, náhodného, aby zostala čistá podstata – návrat k objektívnemu, všeobecne platnému – k podstate sa dostaneme fenomenologickou metódou, ktorá je založená na fenomenologickej redukcii – vylučuje sa všetko subjektívne, náhodné – v zátvorke ostane čistá ideálna podstata, ale ostáva ešte svetské vedomie – treba ho odstrániť transcendentálnou
redukciou ( odbúrajú sa rušivé momenty, zapojíme vyššiu intuíciu – vnímajúce duchovné ja ) – odhaľuje sa absolútna pravda – filozofická pravda, ktorá má rovnakú platnosť ako matematické pravdy
Tí,ktorých sme s láskou uctievali, vlastne neumierajú.Neusilujú už o nič, nič nerobia, mlčia, nič po nás nechcú. A predsa, keď si na nich spomenieme, cítime, že nám hľadia do duše, že s nami cítia, že nás chápu, že schvaľujú alebo neschvaľujú naše konanie.
Prešiel som mukami pre nedostatok jasnosti a z podozrenia,ktoré sa mihotajú sem a tam-Pohlcuje ma len jedná túžba:musím získať jasnosť,inak nemôžem žiť;neznesiem život bez nádeje,že to môžem dokázať.
zmena srelkaa.png
EXISTENCIALIZMUS – 20.storočie
resp. filozofia existencie ( širší pojem ) – predstavuje jeden z najvplyvnejších smerov vo filozofii 20.storočia, ktorého predchodcom bol dánsky filozof – Soren Kierkegaard
formuje sa hlavne po 2.svetovej vojne, bol reakciou na spoločenské procesy, resp. protest proti odcudzeniu človeka - v centre pozornosti filozofie existencializmu – ľudská, individuálna existencia ako spôsob bytia ( zo všetkých súcien „vecí“ je jedine človek schopný existovať ), ľudská existencia, ktorej podstata a zmysel sa odhaľujú v hraničných situáciách ( smrť, vina, úzkosť, utrpenie ), jestvovanie človeka - ľudská existencia je časovo ohraničená, konečná, človek sa v nej sebautvára ako aktívna bytosť svojim konaním, slobodnou vôľou rozhodovaním a preberaním zodpovednosti, čo podmieňuje aj jeho odpoveď na otázku o podstate vlastného bytia a o jeho zmysle – je to tzv. činná filozofia, jej zámerom je voľba rozhodnúť sa a plná zodpovednosť za toto rozhodnutie - bytie človeka podľa existencialistov nedefinujú kategórie, ale existenciálny ( vrhnutosť do sveta, časovosť, starosť o existenciu )
existencielisti odmietajú akúkoľvek objektivizáciu – prírodné vedy kritizujú za neschopnosť poskytnúť človeku návod, ako žiť, ako riešiť hraničné situácie – o tom je práve filozofia
Hraničné situácie predstavujú krehkú hranicu medzi bytím (žitie) a nebytím (smrť) - V hraničných situáciách človek odhaľuje svoju slobodu - Existencia človeka nie je daná pri narodení, ale musí sa o ňu pričiniť – proces socializácie
Pesimizmus – typický pre existencializmus – vplyv Nietzcheho a Shopenhavera - Otrasy, šoky – spamätať sa – správať sa ľudsky
Subjektívna filozofia – preceňuje sa subjekt, objekt – svet je len pocit subjektu, na svet sa pozeráme cez subjekt
Delenie: 1. Podľa krajiny kde sa rozvíja:
a) Nemecký existencializmus – Jaspers, Heidegger
b) Francúzsky existencializmus – Sartre, Camus, Marcel
2. Podľa orientácie:
a) Náboženský existencializmus – založený na viere v Boha – Jaspers, Marcel
b) Ateistický existencializmus – učenie nezaložené na viere v Boha – Heidegger, Sartre, Camus
c) Psychologický existencializmus – prelínanie prvkov existencializmu a psychológie, vznikajú psychoterapeutické smery (logoterapia)
JEAN PAUL SARTRE
bol nemecko-švajčiarsky psychiater a filozof , ktorý mal veľký vplyv na moderné teológie , psychiatriu a filozofiu - bol často vnímaný ako hlavný zástanca existencializmu v Nemecku, aj keď neprijal tento štítok.
srelkaa-  jaspers.jpg
– sústreďuje sa na skúmanie vnútra človeka, zaujímajú ho pocity človeka, motívy, ktoré nútia človeka konať v istom okamihu určitým spôsobom snaží sa odhaliť hranice ľudských možností životná existencia človeka sa najlepšie prejaví cez 2 momenty :
1., hraničná situácia ( prítomnosť smrti, bolesť, utrpenie … ) – je pre človeka skúškou, ktorá sa dá ťažko zvládnuť, prichádza otrasenie, popri ňom sa začína odhaľovať pravé bytie, človek sa prestáva kontrolovať, spontánne sa prejaví, je sám sebou
2., komunikácia – nie sú to len bežné rozhovory, ale ide o existenciálnu otvorenosťpre iného človeka človek sa denne ocitá v situáciách, kde je nútený nejako rozhodovať, reagovať – Jaspers vyzdvihuje možnosť voľby, cez voľbu jednotlivec uplatní vlastnú SLOBODU, a tým dotvára,
napĺňa svoj život, napĺňanie – transcendencia, počas toho človek nachádza filozofickú skúsenosť, ktorá je podkladom filozofickej viery, tá môže odhaliť nekonečno moment transcendencie a voľby súvisí s Bohom, všetko ľudské i celá skutočnosť sú ovplyvnené existenciou Boha
Preto je všetko, čo filozofia vyjadruje, tak chudobné a suché. Je totiž potrebné k tomu doplnenie vlastným bytím toho, kto počúva.
Veda, to je neustála kritika všetkých výsledkov, vlastných rovnako ako cudzích, spochybnenie pokroku; Protivedecký je obávať sa, že nás vlastné pochybnosti paralyzujú.
Pád z výšky istôt, ktoré boli aj tak klamné, stáva sa schopnosťou vznášať sa - to, čo sa zdalo priepasťou, stáva sa priestorom slobody a zdanlivá ničota sa premieňa na to, z čoho sa nám prihovára autentické bytie.
Smrteľní sme tam, kde nemilujeme; nesmrteľní, kde milujeme.
Filozofia prehlbuje praktickú súdnosť ... Používajme filozofický spôsob myslenia ako svetlo, s ktorého pomocou získavame v konkrétnych situáciách lepšiu orientáciu o podstatných veciach.
Budúcnosť ako priestor pre možnosti je priestorom pre našu slobodu.
Človek dnes stojí pred alternatívami: zánik človeka, alebo jeho premena.
beznadej srelkaa.png
bol nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, existencialista, zakladateľ fundamentálnej ontológie.
srelkaa-Heidegger.jpg
Študoval teológiu, neskôr filozofiu
Základná otázka filozofie – otázka bytia dielo : Bytie a ničota – vracia sa k otázke bytia – svoju filozofiu nazýva fundamentálna ontológia
Heidegger vychádza z toho, že človek sa musí zaoberať bytím, lebo s ním bezprostredne súvisí, sama vec si neuvedomuje svoju existenciu, ale človek si uvedomuje aj veci + vlastnú existenciu človek je konečným súcnom, ktoré vie o svojom bytí – to Heidegger nazýva pobyt - ľudské bytie – je existenciou ( človek vie o svojom bytí a môže ho spoznávať ), kým všetky ostatné veci len sú
rozlišuje : 1., bytie – vo – svete – človek závisí od sveta, je doň začlenený
2., bytie – k - smrti – človek vie o svojej konečnosti, o svojej smrti,
v dôsledku toho pociťuje úzkosť, starosť o vlastnú existenciu, uvedomuje si osamelosť momentu smrti, časové ohraničenie bytia – čas nie je ničím mimo nás, ale sama naša existencia je časová ), človek sa snaží získať maximum zo svojho života, tomu prispôsobuje samotné rozhodnutia – zodpovednosť za vlastnú existenciu – Heidegger toto považuje za autentické bytie, ktoré súvisí so sebapoznávaním, sebaprekonaním
neautentické bytie – charakterizuje ho neosobné slovko MAN, človek si neuvedomuje svoju existenciu, nežije, vyjadruje sa spôsobom : robí sa, musí sa, myslí , nerozhoduje, nemyslí sám za seba, z vlastného presvedčenia, nie je samým sebou len v autentickom bytí – jednotlivec pochopí podstatu svojho bytia
Veľký problém západného sveta nie je v nedostatku hodnôt, ale to že všetko je prevedené na hodnotu.
Bratstvo je uvedomelý vnútorný vzťah človeka k človeku, založený na dôvere, úprimnosti a altruizme. Najdôležitejšia dimenzia človeka je jeho budúcnosť.
Technika prekonala všetky vzdialenosti, ale nevytvorila nijakú blízkosť.
dobrodruzstvo srelkaa.png
srelkaa-Paul Sartre.jpg
- Filozof, pedagóg, spisovateľ. Problém bytia, autentickej existencie človeka, jeho slobody, zodpovednosti
2 etapy tvorby:1. Predvojnové obdobie – študuje názory iných filozofov (Heidegger, Husserl –fenomenológia – fenomén – jav, svoju filozofiu nazval – fenomenologická ontológia) 2. Po vojne – od r.1945 – literárna tvorba, politická činnosť – odpor proti nacizmu, kritizoval sociálnu, rasovú a koloniálnu nespravodlivosť, r.1968 – obhajca ČSR –proti vojskám varšavskej zmluvy
Diela: „Bytie a ničota“, „Existencializmus je humanizmus“ – existencia je typická pre všetkých- Každý predmet je stvorený človekom za nejakým účelom ------> účel tvorí podstatu veci - Človek najprv existuje ako biologická bytosť, počas svojho života sa učením stáva sociálnou bytosťou (proces socializácie)
Autentická existencia človeka – paradoxné a hraničné situácie, možnosť voľby –človek si existenciu sám tvorí - Človek žije od – do = dočasný pobyt (od narodenia po smrť) -- ---> život človeka je absurdnosťou – len sa blížime k smrti - „Existovať znamená byť tu a teraz“ ONTOLÓGIA- Čo existovalo pred nami, na začiatku bolo nič, ničota -Fenomenológia - Jednota sveta a človeka - Morálka – nie jednotlivec – egoizmus, ale medziľudské vzťahy
„Človek je bytosť, ktorá nie je tým, čím je, a ktorá je tým, čím nie je.“
„Brány svojej väznice si nesie každý v sebe.“
„Ľudia sú bezmocní len vtedy, ak to sami pripustia.“
clovek.png
FILOZOFICKÁ ANTROPOLÓGIA
vznikla v 20. storočí a rozvíjala sa hlavne v Nemecku
filozofická disciplína, náuka o človeku, ktorá si na rozdiel od prírodovednej antropológie kladie za cieľ podať filozofický výklad človeka, jeho podstaty, existencie, jeho činností a výtvorov, zmyslu a perspektív jeho jestvovania, jeho existencie

v modernej filozofii 20. stor. filozofická antropológia predstavuje prúd filozofického myslenia, ktorý nadväzuje na dielo – Miesto človeka v kozme ( - vychádza z odstupňovania psychických síl v ľudskej bytosti – 1., to, čo voláme telesnosť, život ( vrátane afektov, inštinktov ) – nás spája so sférou organického sveta, …2.,duša, vedomie – ako schopnosť myslieť, citiť, poznávať je typický ľudský spôsob správania sa a orientácie v prostredí, …3., duchovná osoba – celistvosť človeka, duchovné hodnoty, zrenie osobnosti, človek nepodlieha vplyvu prostredia, inštinktom, vysoké sebauvedomenie, ide o vedomého ducha ) – od Maxa Schelera ( zakladateľ filozofickej antropológie )

do centra pozornosti stavia celostné chápanie ( pohľad na ) človeka ako telesnej a duševnej bytosti, a hlavne duchovnej osoby, ktorej prislúcha sebauvedomenie a kultúrna produktivita predstaviteľmi filozofickej antropológie – najmä nemeckí filozofi Helmut Plessner, Arnold Gehlen
nemecký filozof, jeden zo zakladateľov filozofickej antropológie, fenomenologickej axiológie a sociológie poznania.
srelkaa - Max Scheler.jpg
patril k najsilnejším osobnostiam nemeckého duchovného života v 19.–20. st.-bol filozof, psychológ, významný sociológ– dielo : Podstata a formy sympatie-Schelerov učiteľ bol Rudolf Eucken, na ktorom bol závislý vo svojich začiatkoch- tzv. ranné obdobie -stredné obdobie- bol predovšetkým kresťanom diela: Formalizmus v etike a materiálna etika hodnôt, Prevrat hodnôt, Čo je v človeku večné -záverečné obdobie- opúšťa teizmus a kresťanstvo a zbližuje sa s panteizmom dielo: Miesto človeka v kozme- od jeho vydania sa datuje zrod modernej filozofickej antropológii jeho predčasná smrť Schelerovi zabránila v plnom rozvedení myšlienok tejto poslednej doby
Scheler uplatňuje fenomenologickú metódu najmä v náuke o poznaní, predovšetkým v etike, vo filozofii kultúry a náboženstva, teda v oblasti hodnôt.. Podľa Schelera ľudská usilovnosť má byť nie vždy jasné
poznanie - cieľ. V každom cieli je určitá hodnota. Človek sa vždy usiluje o hodnoty. Hodnoty sú absolútne, sebestačné a nemenné podstaty.
Mení sa jedine naše poznanie hodnôt a náš vzťah k nim. Etiku budovať je možné len na plných a konkrétnych hodnotách. Scheler odporuje kantovskému formalizmu, ktorá chce princíp etiky hľadať vo forme obecne platného zákona. Hodnoty tvoria ríšu podstatných súvislostí. Existujú pozitívne a negatívne hodnoty. Existujú hodnoty vyššie a nižšie. Schelerova hierarchia hodnôt: najnižšie hodnoty sú zmyslového cítenia, hodnoty príjemného a nepríjemného, nad nimi hodnoty vitálneho cítenia, hodnoty ušľachtilého a nízkeho a vyššie stoja duchovné hodnoty poznania, spravodlivosť a jej protiklady a najvyššie sú náboženské hodnoty svätosti. Podľa Schelera sú dôležité hodnoty osobnosti. Pojem osoba má u Schelera hlavné postavenie. Ďalšou dôležitou hodnotou u Schelera je teória lásky. Láska nie je spoločenský cit a nie je to ani súcit. Láska vôbec nie je cit, čistá láska sa vždy obracia k osobe. Súčet všetkých hodnôt milovanej osoby nikdy nevysvetlí lásku. Vždy tu ostane naviac niečo nevysvetliteľného, totiž konkrétna milovaná osoba, pravý objekt lásky, Najvyššia forma lásky je láska božia a láska k Bohu.
boh srelkaa.png
bol nemecký filozof, jeden zo zakladateľov filozofickej antropológie
relkaa - Plsessner.jpg
Oslavuje kategóriu ducha , ale snaží sa poukázať na spätosť človeka s prírodou. Táto spätosť je práve iracionalita , je to
postoj organizmu voči svetu , konanie je možné len na základe koordinácie zmyslového a pohybového. ( senzoriky a
motoriky )
Ústrednou kategóriou je excentricita – človek sa môže odosobniť , získať určitý odstup od svojho tela , uvedomovať si sám
seba. Práve tým prekračuje to zvieracie
srelkaa- GEHLEN.jpg
Snaží sa prekonať kategóriu nedostatočnosti – tvrdí , že podstatnou učenosťou človeka je jeho nedostatočnosť. Človek
koná podľa toho čo mu chýba. Človek cíti nie je schopný žiť v prírode , núti ho vytvárať kultúrny svet. Tvorba kultúrneho
sveta človeka umožnila žiť v rôznych podmienkach , t.j. nie je viazaný na prírodné podmienky .
Charakteristická črta:
1. Neviazanosť , otvorenosť – človek si sám musí nájsť priestor , vytvoriť kultúrny svet vlastnej existencie. Definuje človek
ako nepretržitý proces stavania sa človekom .
2. Pôsobí cez literárnu tvorbu a problémy ekológie. Vychádza z Kanta a jeho apriórnych foriem poznania.
Človek je konajúca bytosť. Na rozdiel od zvieraťa, ktoré sa svojou inštinktívnou výbavou začleňuje do prostredia, človek je nedostatkovou bytosťou, t. j. nehotovou, otvorenou, rizikovou bytosťou. Nedostkovosť inštinktívnej výbavy človek kompenzuje konaním a jeho „otvorenosťou“ svetu. Práve konanie tvorí akýsi most medzi človekom a prostredím. Konaním človek pretvára prostredie, vytvára kultúru, ktorá ho spätne formuje. Kultúra (vrátane jej materiálnych súčastí a inštitúcií) a technika umožňujú človeku prežiť, robia svet pre človeka obývateľným.
Od tejto chvíle už neexistuje akýkoľvek vývoj imanentné umenia. Časy, ktoré prešli do histórie umenia s logickom zmysle. Už neexistuje dokonca ani konzistenciu absurdít; Vývoj bol v likvidácii, a to, čo príde teraz už existuje: synkretizmus v kotrmelcoch všetkých štýlov a možností, post-histórie.
konanie srelkaa.png
Hermeneutika
zakladateľom modernej filozofickej hermeneutiky 20.storočia je Hans Georg Gadamer
z gr. hermeneuein – prekladať, tlmočiť, zvestovať
hermeneutiku možno charakterizovať ako teóriu chápania, alebo teóriu vykladania, má umožniť porozumieť bytiu prostredníctvom jazyka a reči
sústreďuje sa na chápanie zmyslu a významu reči, ktorý sa rodí v dialógu, v komunikácii
z Gréčtiny Boh HERMES ­ Diov syn , bol poslom bohov , sprostredkovateľom medzi bohmi a ľuďmi. Neskôr v kresťanskej teológii , hermeneutika znamenala výklad biblických textov. v právnej vede výklad znenia zákonov , v klasickej filológii výklad starých literárnych pamiatok. Do filozofie sa tento pojem dostal zásluhou Nemca F. SCHLEIERMACHERA .
bol významný nemecký filozof 20. storočia, fenomenolog a žiak M. Heideggera. Preslávil sa bádaním o antickej filozofii, o jazyku a estetike a najmä o filozofické hermeneutike.
SRELKAA- Gadamer.jpg
Jeho hlavná dielo je Pravda a metóda /Wahrheit und Metode/ a napísal ho roku 1960. Hermeneutika pôvodne v práve, teológii klasickej filológii a čiastočne aj histórii znamenala spôsob výkladu, snahu o správny výklad. Gadamer z nej urobil univerzálny princíp. Zdôrazňuje, že všetka ľudská skúsenosť sa odohráva v komunikácii o skorších poznatkoch, na popredné miesto sa dostáva jazyk. Gadamer si uvedomuje že od osvietenectva jestvuje určitá dichotómia, určité pochopenie je viazané na vedu a filozofiu, ale pochopenie z umenia uniká. No umelecké dielo obsahuje aj nárok na pravdu. Chápanie umenia pomáha ľuďom lepšie pochopiť kto sú. Vzťah umenia a filozofie zostal ústredným bodom Gadamerovho myslenia. Gadamer mal možnosť mnoho porovnávať dobu, veď žil 102 rokov. Pri porovnávaní doby dospel k názoru, že niekedy technika len zdanlivo uľahčuje prácu
. Prišlo k degenerácii praxe na techniku. Ak niekedy vypadne technika, napr. mail, internet, počítač, niektorí ľudia prestanú fungovať, sú úplne vedľa. Z praktickej filozofie je nutné poznamenať, že Gadamer za veľmi veľkú hodnotu pokladal zdravie človeka. Hovoril, že cez spôsob života sa máme starať o svoje zdravie. Práve táto čiastková zodpovednosť o svoje zdravie sa potom prenáša na celkovú zodpovednosť o svoje okolie.
"Nič nie je tak hrozné, tak desivé, ba tak strašné ako darebák nadaný geniálnymi schopnosťami."
"K podstate reči patrí jej priamo priepastná nevedomosť o sebe samej. "
SRELKAA CITáTY.png
Analytická filozofia
je typom filozofického myslenia 20.storočia toho názoru, že svet môžeme pochopiť vtedy, keď
pochopíme jazyk, a filozofické problémy sú riešiteľné ako problémy jazyka. V jazyku je totiž sprostredkovaný náš vzťah k
svetu, a teda preniknúť k jeho podstate znamená preniknúť k tradičným filozofickým otázkam bytia, poznania a myslenia.Prvopočiatky analytickej filozofie sa spájajú s menom nemeckého logika a matematika Gottloba Fregeho
V súčasnosti je analytická filozofia charakteristická najmä pre anglo­americkú filozofiu. Jej vývin je spätý s anglickými
univerzitami v Cambridge a Oxforde, odkiaľ sa rozšírila aj do USA. Anglický filozof, logik a matematik Bertrand Russell
(1872­1970) je pôvodcom a išpirátorom viacerých filozofických hnutí (kritický realizmus, neorealizmus, neopozitivizmus),
no on sám sa odmieta svojou originalitou zaradiť k niektorej filozofickej orientácii. John Langshaw Austin ) sa sústredil na každodenný, bežne používaný jazyk .
nastolil otázku vzťahu jazyka a skutočnosti, pojmu a predmetu, zmyslu a významu jazykových výpovedí
SRELKAA- Gottlob Frege.jpg
Prvú ucelenú verziu logicizmu predložil Gottlob Frege na základe prvého systému predikátovej logiky najprv v Begriffsschrift 1879, potom s podrobným filozofickým zdôvodnením bez formalizmu v Die Grundlagen der Arithmetik 1884 a napokon v Grundgesetze der Arithmetik I – II 1893 – 1903. Vo svojom najfilozofickejšom diele – v Grundlagen ukázal, že číselné pravdy nie sú syntetické, ani aposteriórne, že číslo nemá geometrickú povahu, že číslo nie je vlastnosťou vonkajších vecí, ani nie je niečim subjektívnym, nie je ani množinou v zmysle súboru či agregátu. Vysvetlil, prečo jednotku musíme odlišovať od čísla Jeden, prečo čas nie základom pojmučČísla, prečo čísla nemôžeme tvoríť a napokon prečo číslo nie znakom či symbolom.
je pôvodcom a išpirátorom viacerých filozofických hnutí (kritický realizmus, neorealizmus, neopozitivizmus)
srelkaa.Russell.jpg
o on sám sa odmieta svojou originalitou zaradiť k niektorej filozofickej orientácii. Jeho koncepcia výstavby reality je
označovaná ako logický atomizmus. Skutočnosť je tvorená zmyslovými údajmi – atomárnymi faktami, ktoré sú vyjadrené
atomárnymi výrokmi (spojenie elementárneho mena s elementárnym predikátom). Spojením atomárnych výrokov
vznikajú zložitejšie výroky, ktorých pravdivosť alebo nepravdivosť závisí na pravdivosti alebo nepravdivosti atomárnych
výrokov. . U Russella splýva filozofia s logikou vedy, je zástancom vedeckého postoja vo vede. Na výroky filozofie i na
výroky exaktných vied sa sa vzťahujú rovnaké kritériá (jednoduchosť, presnosť, verifikovateľnosť, logická konzistentnosť).
Medzi Russellove najznámejšie diela patria Princípy matematiky, Princípy filozofie, Problémy filozofie, Analýza ducha,
Ľudské poznanie, jeho rozsah a hranice; Logika a poznanie. B. Russell bol ocenení Nobelovou cenou za mier a literatúru.
Ťažkosti sveta spočívajú v tom, že hlúpi sú sebavedomí a inteligentní plní pochybností.
Niet väčšej moci nad iným človekom ako prinútiť ho, aby sa podrobil trápeniu bez toho, aby sa mohol brániť.
srdce.jpg
Najvýznamnejšou osobnosťou, ktorá ovplyvnila vývin celej analytickej filozofie
srelkaa- Witgenstein.jpg
pochádzal z jednej z najbohatších rakúskych rodín, dedičstva sa vzdal. Po štúdiu techniky, filozofie, logiky a matematiky istý čas prednášal na univerzite v Cambridge, napokon sa však utiahol do ústrania v Írsku.
Wittgensteinovým dielom začína v modernej filozofii tzv. lingvistický obrat (linguistic turn), ktorý zasiahol nielen analytickú filozofiu, ale aj hermeneutiku, fenomenológiu štrukturalizmus a postmodernú filozofiu. Jeho podstatou je to, že filozofia sa nemá zaoberať špekuláciou o obsahoch vedomia; filozofické problémy sa dajú skúmať ako problémy jazyka. Wittgensteinom tak končí filozofia vedomia v modernej filozofii. Wittgensteinova filozofia je predovšetkým analýzou a kritikou jazyka. Štruktúra jazyka zobrazuje svet. Spočiatku – v diele Logicko­filozofický traktát (skrátene Traktát, r.1921) ­ sa domnieva, že filozofia sa má sústrediť na logickú analýzu jazyka a nedôveruje prirodzenému, bežnému, každodennému hovorovému jazyku. Hľadá ideálny, dokonalý,
jednoznačný, presný, logicky skonštruovaný jazyk. Tento jazyk logiky sa pre neho stáva vzorovým jazykom vedy. Jazyk nie je len rámcom komunikácie a sociálneho konania, ale je tiež rozhodujúci pre schopnosť poznávať a myslieť. Jazyk logiky je súhrnom výrokov. Svet je súhrnom faktov, pozostávajúcich z atomárnych faktov. Tieto atomárne fakty sa skladajú z jednotlivých predmetov, ktorým zodpovedajú mená – základné prvky jednoduchých výrokov. Usporiadanie mien v jednoduchom výroku korešponduje s usporiadaním predmetov v atomárnom fakte. To, čo sa nedá povedať, sa vymyká nášmu horizontu. Wittgenstein hovorí „hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta“. Vo svojom druhom diele Filozofické skúmania (publikované až posmrtne r.1953) reviduje svoj názor, vzdáva sa skúmania ideálneho, logicky skonštruovaného jazyka a jeho sémantiky a sústreďuje sa na pragmatickú stránku jazyka. Nejestvuje jediná logika jazyka, ale každý jazyk má svoju vlastnú logiku, svoje prvky (znaky) a pravidlá (gramatiku). Rozlične usporiadané jazyky, rozličné formy jazyka Wittgenstein nazýva jazykové hry. Jazyk, ktorým hovoríme a jazyková hra, ktorú hráme, sú zodpovedné za to, aký je náš obraz sveta.Význam slov nemožno skúmať izolovane ako vzťah slova a predmetu, ale iba v kontexte používania.
Hranice môjho jazyka znamenajú hranice môjho sveta.
Filozofia má ohraničiť nemysliteľné zvnútra prostredníctvom mysliteľného.
myslienky.jpg
Potom vedenie je schopnosť správne používať slová, vstúpiť do jazykovej hry. Wittgenstein ovplyvnil najmä tretiu fázu pozitivizmu vo filozofii – novopozitivizmus (logický pozitivizmus, empirizmus). Ide predovšetkým o filozofiu Viedenského krúžku (Moritz Schlick, Rudolf Carnap, Otto Neurath, Hans Hahn, Kurt Godel, Herbert Feigl, Fridrich Waismann, Phillip Frank), ale aj ďalších významných filozofov (Hans Reichenbach, Carl Gustav Hempel a iní). Viedenský krúžok zanikol roku 1938 a väčšina jeho členov emigrovala do Anglicka a USA, čo prispelu k šíreniu filozofických myšlienok v oblasti logiky a filozofie vedy. Členovia Viedenského krúžku a Berlínskej skupiny totiž unikali pred nacizmom a nemeckými pohromami. V USA našli vhodné útočisko a spolu s domácim pragmatizmom sa ich filozofické postoje stali východiskom pre dnešnú filozofiu USA.
- Pozitivizmus doplnený o analýzu jazyka (lingvistika)
- Rakúsko – Viedenský krúžok – R.Carnap, Neurath, Schlick
- Nemecko – Berlínska spoločnosť pre empirickú filozofiu – Reichenbach, Hempez
- Ľvovsko – waršavská škola – Ajdukiewicz, Tarski
NOVOPOZITIVIZMUS (logický pozitivizmus) – 20.st.
20. storočie:
Novopozitivizmus – Rudolf Carnap
Postpozitivizmus - Poper
Základom celého novopozitivizmu je tvrdenie, že poznanie a veda sa opierajú o skúsenosť, pričom novopozitivizmus odlišuje zmyslové údaje skúsenosti, poskytujúce vedenie o reálnom svete v procese pociťovania a vnímania, od formálnych a axiomatických formulácií tohto vedenia. Zárukou vedeckosti má byť výlučné aplikovanie metód matematickej logiky. Dôraz na matematickú logiku je podľa nich spôsob ako vylúčiť z vedy metafyzické výroky (všetky tvrdenia mimo exaktných vied; neskôr všetky svetonázorové výroky). Novopozitivizmus analyzuje metódy, kvalifikáciu kritérií, argumentáciu a istotu poznania a snaží sa skonštruovať formálne a axiomaticky dokonalý teoretický systém. Logické princípy považuje za nezávislé od skúsenosti, za tautológie, ktoré sú pravidlami gramatického charakteru, slúžiacimi na formulovanie už známeho. Filozofia sa tak v prvom prístupe novopozitivizmu javila ako logická syntaktika.
Neorealizmus
Film: Vasco Pratolini, Pier Paolo Pasolini
Literatúra: Alberto Moravia
Neorealizmus je smer umenia (literatúra, hudba, maliarstvo, film a pod.) a filozofie na začiatku 20. storočia nadväzujúci na východiská realizmu. Zdôrazňuje nevyhnutnosť budovania základných poznatkov špeciálnych vied.
Neorealizmus vznikol v Taliansku koncom 2. svetovej vojny. Najviac sa uplatnil vo filme, ale aj v iných odvetviach umenia, hlavne v literatúre. Neorealistickí autori popisujú predovšetkým skutočnosť, ktorá je často otrasná, napr. periférie veľkomiest (v Taliansku: život roľníkov na juhu krajiny). Diela sú kritické. Neorealisti používajú bežný hovorový jazyk, dialekty a slang. Vyvinul sa INTROSPEKTÍVNY ROMÁN (intro = dovnútra, spectare = hľadieť), v ktorom hrdina formuje okolitú skutočnosť. Vyjadruje to vo svojich myšlienkach, citoch a analyzuje svoje vnútro.
Náboženská filozofia
Predstaviteľom náboženskej filozofie je Romano Guardini.
Náboženská filozofia je filozofická zložka náboženstva a (alebo) teológie. Je to súbor konfesionálne viazaných filozofických koncepcií. Niekedy ju považujú aj za filozofiu náboženstva. Náboženská filozofia vysvetľuje fundamentálne významové útvary generované v rámci toho ktorého náboženstva, v prvom rade významové útvary vyjadrované v úvahách o božskom alebo karmanickom.
Filozofia je eidetická veda – veda o podstatách, esenciách, odlišuje sa od empirických vied (vied o faktoch)
PRAGMATIZMUS
vznikol v 19. Storočí v USA, ale rozkvet dosiahol v období pred druhou svetovou vojnou
pragmatizmus svet chápe ako nekonečný proces tvorenia, vznikania, zanikania, zmien, nepodriadený žiadnemu konečnému účelu. Nie je len jeden cieľ, a preto nie je len jedno dobro. Každá nová situácia má svoje dobro a svoje zlo.
Akceptujú sa i argumenty srdca, nielen argumenty rozumu. Poznanie nie je proces od nevedenia k vedeniu /Pravde/, ale od pochybnosti k pevnej viere. “Pravdivým” je niečo vtedy, ak jeho prijatie vnáša do nášho života ukľudnenie a nádej.
Pragmatizmus = veda pre zlepšenie života. Pragmatizmus chce byť svetonázorom moderného človeka. Akcentuje aktivizmus: Skutočnosť je len materiál, ktorý sa dá tvárniť podľa našich potrieb a želaní. Za základný motivačný faktor jednania človeka pragmatisti považujú túžbu po osobnom šťastí a komforte. Mierou všetkého je človek. Človek je strojcom svojho osudu. Dovtedajšie filozofické názory prehodnocujú podľa toho ako oni prispeli k naplneniu uvedeného cieľa, t.j. ako sa osvedčili v praxi.
smer blízky filozofii života. Pojmy, predstavy, súdy sú len pravidlami konania. Pravdivé sú len vtedy, ak sú pre človeka užitočné, ak sú prínosom pre jeho konanie bez ohľadu na to, či sa zhodujú s objektívnou skutočnosťou, alebo nie. Všeobecné pravdy neexistujú, pretože to, čo je pre jedného užitočné, inému môže škodiť. Funkciou myslenia je vytvárať návyky na konanie. Teória pragmatizmu má umožňovať človeku realizáciu a sebarealizáciu v praktickom ľudskom živote. Pragmatizmus treba odlíšiť od prakticizmu, pod ktorým sa rozumie snaha o úspech za každú cenu, bez ohľadu na etické a estetické aspekty, preferencia súkromných a krátkodobých záujmov nad spoločenskými a dlhodobými.
-narodil sa v New Yorku, bol starším bratom spisovateľa Henryho Jamesa, študoval vo Francúzsku, vyučoval až do svojej smrti na Harvardskej univerzite, najprv anatómiu a psychológiu
srelkaa-Wiliam JAMES.jpg
profesor na Harvardskej univerzite
všetky naše pojmy, súdy majú zmysel iba vtedy, ak sú spojené s naším praktickým životom a sú pre nás užitočné, pravda nie je odrazom pôvodných princípov, musí sa osvedčiť ako užitočná pre náš každodenný život, kritérium pravdivosti je využiteľnosť, užitočnosť, úspešnosť
konsenzová teória pravdy : na pravde sa s „konečnou platnosťou“ dohodnú ľudia, ktorý sa napríklad podieľajú na výskume v nejakej oblasti poznávania James vychádza z dynamického chápania sveta (myslenie je neustále dianie, proces plynutia) jedným z jeho najznámejších diel sú- Dielo: „Pragmatizmus“, „Pluralistické univerzum“- Pravda musí byť užitočná, kritérium pravdivosti je využiteľnosť, užitočnosť, úspešnosť- Zástanca konsenzovej teórie pravdy – treba sa vedieť dohodnúť- Dynamické chápanie sveta a človeka v ňom
„Medzi veľké objavy nášho storočia patrí poznanie, že zmenou postoja, môžeme zmeniť svoj život.“
„Umenie byť múdry je umenie vedieť, čo prehliadať.
Končím so vznešenými vecami,plánmi a veľkým úspechom.Som za nepatrné,neviditeľné milujúce sily,čo fungujú medzi ľuďmi,rozliezajú sa škáročkami sveta ako korienky,ako presakujúce vlásočnice vody,ktorá,rozkmáše aj najpevnejšie monumenty pýchy.
zivot srelkaa.jpg
bol americký filozof, pedagóg, psychológ a reformátor vzdelávania
srelkaa-John Dewey.jpg
Jeho myšlienky mali veľký vplyv nielen v Spojených štátoch, ale aj po celom svete. Je považovaný za jedného zo zakladateľov filozofie pragmatizmu. Je tiež známy ako otec funkcionálne psychológie. Bol 93. nejcitovanějším psychológom v 20. storočí.
- Dielo. „Ľudská podstata a správanie“, „Rekonštrukcia vo filozofii“
- Inštrumentalizmus – myslenie a poznávanie sú nástrojmi pomocou ktorých riešime
problémy a konflikty
- Celoživotné ušľachťovanie, zdokonaľovanie
- Medziľudské vzťahy – humanizmus, tolerancia
- Filozofia prepojená s pedagogikou – rieši reformy v školstve – dielo: „Demokracia
a výchova“
- Náboženstvo – veria tí, ktorým je náboženstvo užitočné
Zlyhania sú poučné. Človek, ktorý skutočne premýšľa, sa učí rovnako zo svojich omylov, ako zo svojich úspechov
Ak veríme, že skutočné poznávanie prichádza cez skúsenosť, ešte to neznamená, že každá skúsenosť je užitočná, či rovnako užitočná pre poznanie.
zivot srelkaa.jpg
NEOPRAGMATIZMUS
Pragmatizmus + lingvistika – úloha jazyka
2 línie: 1. Západná – ľavicovo orientované učenie (politika) – Fr. – Garavdy, Nem. – Bloch,
2. Východná – pod vplyvom ZSSR – pravý marxizmus + učenie Lenina (marxizmus –leninizmus), stalinizmus, totalita
NOVOKANTOVSTVO
Učenie Kanta, hlavne v Nemecku, univerzálna filozofia
2 školy: 1. Marburská – Cohen, Natorp, Cassirer – návrat ku Kantovej gnozeológii- Filozofia ako reflexia vied, má spolupracovať s vedami o kultúre, so sociológiou
2. Badenská – Windelband, Rickert – Kantova etika, estetika
Filozofia má byť vedou o hodnotách (moderná axiológia)
Prírodné vedy – monotematické vedy – schopné za pomoci poznávania formulovať zákony
Spoločenské vedy – idiografické vedy – nie sú schopné vytvárať zákony, len opisujú jedinečné javy a procesy – napr. - história
ROVINA - ANTROPOLOGICKÁ VOLUNTARIZMUS – voluntas = vôľa
Vôľa – základný princíp bytia -------> svetová vôľa – neosobné vnútro človeka, nemá subjektívny charakter, ale svetový
Iracionalistický , nerozumový smer - podstata sveta sa vymyká rozumovosti, nedá sa uchopiť rozumom
Vôľa je silnejšia ako rozum – všetko jej podlieha, vládne svetu (je nadradená)
ARTUR SCHOPENHAUER
Pochádzal z rodiny bankára, veľa cestoval, študoval za obchodníka, neskôr fyziku a filozofiu – stal sa profesorom filozofie v Berlíne
srelkaa-SCHOPENHAUE.jpg
Dielo: „O vôli v prírode“- vrcholné dielo: „Svet ako vôľa a predstava“ – nadväznosť na Platónov objektívny idealizmus, Kantovu gnozeológiu – veci o sebe, indickú filozofiu, budhizmus (4 vznešené pravdy – NIRVÁNA)
- ontológia – vôľa – skrytá podstata sveta, mimo priestoru a času – nevnímame ju, nevidíme, existuje mimo realitu - charakteristiky vôle – temná, slepá, živelná, iracionálna,ale slobodná, aktívna, tvorivá - svet ako predstava, ako sa nám javí cez zmysli - pesimista – všetko čo vo svete existuje, čo sa udeje je len rozmanitý prejav svetovej vôle, svet vo svojej podstate nemá zmysel - svetová vôľa ovláda človeka – aj telo, aj zmysly, pocity - človek bol vrhnutý na svet bez toho aby si to želal, musíme prežiť napriek svojej vôli a rozumu) – život človeka na zemi je utrpením, nikdy nenájde trvalý pokoj a šťastie, lebo vždy po niečom túži a keď to dosiahne chce niečo nové
- snaha pomôcť človeku – 4 cesty:
1. zmierenie pocitu beznádeje – súcit s inými ľuďmi
2. samovražda – nakoniec zavrhol, aby nedokázal že človek je slabší ako vôľa
3. estetická – vďaka hudbe unikneme z ťažkých čias – dočasné riešenie
4. etická – trvalé riešenie – človek je silný, odpúta sa od pozemského, začne žiť v asketizme – zriekanie sa, dosiahne pokoj v duši – nirvána – život človeka vôľa k životu
Človek je jediný živý tvor, ktorý spôsobuje bolesť iným bez žiadneho iného cieľa okrem toho, že to chce urobiť.
Každý deň je malým životom.
Pre praktický život je genialita taká potrebná ako hvezdársky ďalekohľad v divadle.
V živote je to ako pri šachu. Premyslíte si plán, ten je však podmienený tým, čo v šachu zamýšľa náš súper, v živote osud.
spánok.jpg
srelkaa-NIETZSCHE.jpg
Ako brilantný študent sa už v roku 1869 stal profesorom klasickej filológie na univerzite v Bazileji, ale v roku 1879 musel zo zdravotných dôvodov školu opustiť. Nasledujúcich 10 rokov strávil na cestách po Európe, kde napísal väčšinu svojich veľkých diel. V januári 1889 v Turíne sa nervovo zrútil.
Vychádzal zo Schopenhauerovej metafyziky vôle a darwinistického princípu boja o existenciu a smeroval k vytvoreniu koncepcie nadčloveka, ktorého úlohou má byť zničenie všetkého klamárskeho, chorobného, životunepriateľského. Nietzsche je jedným z najvýznamnejších filozofov sveta. Bol profesor na univerzite v Bazileji, kde spoznal Richarda Wagnera. Najvyššou hodnotou pre Nietzscheho je život, ktorý sa realizuje od vôle k životu až po vôľu k moci. Na rozdiel od Schopenhauera nechápe vôľu ako podstatu sveta, ale ako individuálnu
vôľu jedinca k životu a moci. Tiež sa nestotožnuje s popieraním vôle, ale potvrdzovanie vôle k moci považuje za pozitívnu hodnotu. Človek je výsledkom evolúcie života ktorej biologický mechanizmus sa u človeka zastavil, ale evolúcia pokračuje smerom k nadčloveku. Nadčlovek už nie je produktom mechanického prírodného procesu, ale produktom ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci. Pod vôľou k moci chápe nielen fyzické a politické násilie, ale aj životné aktivity - snaha niečo poznať, osvojiť si, ovládnuť, využiť, manipulovať, prisvojiť si. Túto ďalšiu evolúciu neurčujú prírodné zákony. Človek sa k nej musí dopracovat sám, presadiť sa svojou vôľou k moci proti priemernému, menejcennému. To dokáže len nadčlovek, ktorý sa oslobodí od pút tradične morálky a dokáže prehodnotit všetky hodnoty storočia upevňované v židovsko-kresťanskej tradícii. Hlásaním pokory, lásky k bližnemu, utrpenia. Náboženská tradícia stavia prekážky neobmedzenej vôli k moci, ktorú presadzujú silní, vznešení, statoční ľudia. V priebehu dejín existujú 2 morálky a dvojaké hodnoty.
Ako je to naozaj: človek je jedným z omylov Boha, alebo je Boh jedným z omylov človeka?
Dvojaké veci chce pravý muž: nebezpečenstvo a hru. Preto chce ženu: najnebezpečnejšiu hračku.
Počúvajte ma dobre, lebo vás učím, ako byť nadčlovekom! Nadčlovek je zmyslom zeme! Človek je len lanom medzi zvieraťom a nadčlovekom - lanom napnutým nad hlbokou priepasťou
zivot.jpg
Štrukturalizmus
K najvýznamnejším predstaviteľom štrukturalizmu radíme francúzskeho filozofa Michela Foucaulta
Štrukturalizmus je filozofický smer, ktorý vznikol inak ako všetky ostatné filozofické smery. Nebol to totiž pôvodne prúd filozofie, ale prúd vychádzajúci z humanistického zamerania – predovšetkým z lingvistiky, sociológie, estetiky či literárnej vedy. Do filozofie sa dostáva prostredníctvom francúzskych filozofov v druhej polovici 20. storočia
Kritický racionalizmus
Filozofický smer deklaroval Karl Popper a rozvíjal ho aj David Miller, pričom jeho korene nachádzame v logickom pozitivizme, novopozitivizme, ktorý vyvracia.
Kritický racionalizmus je smer súčasnej filozofie, či skôr metodický prístup, postoj ducha, podľa ktorého sú vedecké teórie principiálne nedokázateľné. Neučíme sa z poznatkov a porozumenia veciam, ale z chýb. Vedecký pokrok vzniká tým, že sa snažíme falzifikovať existujúce vedecké teórie. Posledné zdôvodnenie nášho vedenia neexistuje. Nezostáva nám nič iného ako existujúce vedenie postupne zlepšovať tým, že ukážeme, čo je v ňom chybné.
Postmoderná filozofia
Postmodernizmus je charakterizovaný rôznymi aspektmi, ktoré sa dajú pozorovať u ľudí dnešného sveta, najmä však u mladšej generácie. Staršia generácia je viac ovplyvnená modernizmom a realizmom, proti ktorým sa práve postmodernizmus vzoprel.
text (3).gif
svet.gif
kukja%20(3).jpg
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelinka.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelkaa-alenka1.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelkaa-alenka1.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
kukja%20(3).jpg
srelinka.gif
text (3).gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
Flag Counter
Zdroj:vlastný materiál- ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one