„Svetonázor“

text (3).gif
svet.gif
svet.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
svet.gif
text (3).gif
svet.gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
kukja%20(3).jpg
srelinka.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelinka.gif
srelinka.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
Klasická novoveká filozofia , ktorá sa rozvinula v priebehu 17 a 18 storočia končí v 1. tretine 19 storočia nemeckým klasickým idealizmom
Osvietenci, racionalisti („Maj odvahu byť múdry“),so snahou o posilnenie identity jednotlivých národov predurčili sebauvedomovanie Nemcov
Mechanický materializmus
na jej rozvoj mali vplyv dva rozhodujúce činitele:prechod západonemeckých krajín od feudalizmu k buržoázií a konštituovanie a rozvoj novovekej vedy
Nemecko bolo rozdrobená krajina, množstvo kniežatstiev a slobodných miest, hospodársky zaostalá bez spoločenskej perspektívy
Dôležité centrum kultúrneho života – Goethe, Schiller.
Predstavitelia: Immanuel Kant, Fichte, Schelling, Hegel – idealisti,
Feuerbach –materialista – antropologický materializmus
Nemecký básnik, prozaik, dramatik, prírodovedec a filozof
srelkaa-GOETHE.jpg
sa narodil v Frankfurte nad Mohanom do dobre situovanej a váženej rodiny. Ote bol zástupcom v cisárskej rade, matka bola dcérou frankfurtského starostu. Budúci veľký spisovateľ a mysliteľ miloval knihy od najútlejšieho detstva. Prvý zväzok veršov, ktoré sám napísal, daroval otcovi ako trinásťročný. Mladý Goethe ovládal latinčinu, gréčtinu, francúzštinu, taliančinu a učil sa aj po hebrejsky a anglicky. Prvé vzdelanie nadobudol v rodičovskom dome, kde ho vyučovali tí najlepší súkromní učitelia. V rokoch 1765 až 1768 študoval právo v nemeckom Lipsku, viac sa však venoval kresleniu a písaniu veršov. Po troch rokoch sa údajne kvôli neznámej chorobe vrátil domov a počas liečenia sa venoval literárnej tvorbe. Neskôr v štúdiu pokračoval v Štrasburgu (Francúzsko). Tu sa Goethe stretával s váženým autorom a filozofom
Johannom Gottfriedom von Herderom, s ktorým stál pri zrode hnutia Sturm und Drang (Búrka a vzdor). Herder zasvätil mladého spisovateľa do ľudovej poézie a keďže bol nadšeným obdivovateľom Williama Shakespeara vzbudil obdiv k tomuto velikánovi aj u Goetheho. Anglická literatúra fascinovala nemeckého umelca po celý život.
Ako doštudovaný právny zástupca získal licenciát a na krátky čas sa stal praktikantom ríšskeho komorného súdu v nemeckom meste Wetzlar. Práve tu sa zoznámil s Charlottou Buffovou, snúbenicou radcu Kestnera a z nešťastnej lásky napísal svoje veľkolepé literárne dielo Utrpenie mladého Werthera (1775). Goethe v románe na pozadí nešťastnej lásky zobrazil konflikt medzi formujúcim sa meštiactvom, konvenciami a privilégiami vládnucich tried, pričom ukázal aj na negatívne stránky buržoázie. Keď dielo vyšlo knižne, mal jeho autor len dvadsaťpäť rokov. Utrpenie mladého Werthera sa okamžite stalo bestsellerom a prekladali ho do mnohých cudzích jazykov.Po vydaní diela sa úspešný spisovateľ vrátil domov a na pozvanie vojvodu Karola Augusta žil v nemeckom meste Weimar. Popri práci v štátnych službách sa Goethe venoval štúdiu prírodných vied a filozofii. Zaujímal sa o botaniku, geológiu, mineralógiu aj maliarstvo. Spoločne s vojvodom si vychutnával pôžitkársky život, veľa cestoval a snažil sa kultúrne zveľadiť malé vojvodstvo. Vo Weimare sa spisovateľ zdržiaval až do svojej smrti.Na svojom najväčšom diele s názvom Faust začal nemecký klasik pracovať v šesťdesiatych rokoch 18. storočia. Prvý diel Fausta vyšiel v roku 1808, druhý dopísal Goethe v roku 1830 a zverejnený bol až rok po jeho smrti, v roku 1833. Jedno z najvýznamnejších literárnych aj dramatických diel označované tiež ako "dráma božská a diabolská" je metaforou večnej túžby človeka po poznaní sveta a zmyslu ľudskej existencie, rozumu a citu. Goethe do tohto diela zahrnul dejiny ľudstva, obsiahol minulosť, ale zamieril aj do budúcnosti.
Johann Wolfgang von Goethe zomrel 22. marca 1832 vo Weimare vo veku 83 rokov. Bol jednou z najväčších osobností svetovej literatúry, ktorú chápal ako okno do umelcovej duše.
"Všetci sme takí obmedzení, že si vždy myslíme, že máme pravdu."
"Nedokážete o ničom, hovoriť bez toho, aby ste hneď nerozhodovali: to je šialené, to je rozumné, to je dobré, to je zlé. A prečo? Skúmali ste už do detailu motívy nejakého činu? Viete, čo ho spôsobilo a prečo je nevyhnutný."
"Človek musí veriť, že možno pochopiť nepochopiteľné, inak by o tom nezačal premýšľať."
"V pravde nájdeme krásu."
"Učíme sa len od toho, koho milujeme."
"Nikto sa nedovoláva slobody tlače tak, ako ten, kto ju chce zneužiť."
ruza.png
bol nemecký dramatik, spisovateľ, básnik, estetik a historik. Bol vedúci predstaviteľ nemeckej klasiky, čestný občan Francúzskej republiky.
srelkaa-Fried. Schiller.jpg
Jeho otec bol nižší dôstojník a lekár v službách württemberského vojvodu Karola Eugena, ktorý patril k najhorším tyranom svojej doby. Friedrich bol jediným synom – mal päť sestier.Rodičia ho chceli dať na štúdium teológie, no na príkaz Karola Eugena musel ako 14-ročný začať študovať právo na vojenskej akadémii Karlsschule blízko Stuttgartu, kde bol až do svojich 21 rokov. V škole však vládla prísna disciplína, ktorú veľmi ťažko znášal. Žiadny voľný deň, prázdniny, či dovolenka. Tvrdá disciplína sa odrážala napríklad aj v tom, že svojich rodičov videl len krátku chvíľu počas návštev na ktorých však boli vždy prítomní aj dozorcovia. To bola príčina jeho nesmiernej túžbe po slobode. Napriek prísnym predpisom sa mu podarilo dostať k niektorým zakázaným knihám – boli to diela od Klopstocka, Kanta, Rousseaua, Montesquieta, Shakespeara, ktoré
podnecovali jeho túžbu po slobode a v mnohom ho ovplyvnili. Sloboda bola aj silným motívom v jeho prvej hre, ktorú napísal, keď mal 23 rokov – Zbojníci. Toto dielo písal počas štúdia medicíny, na ktoré sa mu podarilo prestúpiť. Dielo Zbojníci malo veľký úspech už na svojej premiére v januári 1782 v mannheimskom divadle pod vedením Wolfganga Heriberta Dalberga. Schiller sa aj napriek zákazu kniežaťa Karola Eugena zúčastnil premiéry spolu s priateľom Andreasom Streicherom. Karol Eugen sa však o jeho účasti na premiére dozvedel a za trest ho na štrnásť dní poslal do väzenia. Taktiež mu dal prísny zákaz písať čokoľvek okrem medicínskych prác. Hra bola krátko po uverejnení zakázaná. Pre neznesiteľný útlak sa Schiller rozhodol pre útek. V noci z 22. na 23. septembra 1782 utiekol s Andreasom Streicherom zo Stuttgartu. Následne sa vydal do Frankfurtu, Oggersheimu a Bauerbachu. Schillerov priateľ opísal túto cestu v knihe Útek zo Schillerovho pobyt v Stuttgarte a Mannheime, 1782 – 1785. Postupne sa začal úplne venovať literárnej tvorbe, pracoval ako novinár. V roku 1783 Schiller ochorel na maláriu, po tom ako sa vrátil do Mannheimu. V roku 1787 odchádza do Weimaru, kde pôsobila slávna trojica Wieland, Goethe, Herder. Od stretnutia veľa očakával, no dočkal sa len chladného prijatia. Preto sa utiahol a venoval sa štúdiu filozofie a histórie.
V roku 1789 mu Goethe pomohol získať miesto profesora dejín na univerzite v Jene v Sasku, čo mu zabezpečilo stály príjem. V tom istom roku sa začala aj francúzska revolúcia. Schiller ju vrelo privítal – videl v nej totiž obrovské hnutie proti tyranom. To bol aj dôvod, prečo ho v roku 1792 revolučný konvent poctil čestným občianstvom Francúzskej republiky. V roku 1794 sa Schiller opäť stretol s Goethem v Jene, kde sa konala ich spoločná prednáška. Počas rozhovoru sa medzi nimi vytvorilo priateľstvo, ktoré si obaja veľmi vážili. Počas roku 1797 spolu i oddelene vytvorili niekoľko balád. Od roku 1799 žil vo Weimare a v roku 1802 bol povýšený do šľachtického stavu. Zomrel 9. mája 1805.
Kto raz prežil veľkú lásku, ten je až do smrti šťastný i nešťastný z toho, že sa z nej vyliečil.
Povedzte mu, aby mal v úcte sny svojej mladosti, až bude mužom.
Chceš poznať sám seba? Pozri sa na ľudí a na ich skutky. A chceš poznať ľudí? Zahlaď sa do svojho vlastného srdca.
V nešťastí sa ukáže múdrosť, v šťastí pokora, v biede trpezlivosť a vo smrti bohatstvo.
Keď niečo nenávidím, ochudobňujem sa o niečo, keď milujem, som bohatší o to, čo milujem.
laska.png
Nemecká klasická filozofia
bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.
srelkaa- KANT.jpg
Zakladateľ nemeckého idealizmu (subjektívny idealista). Odmieta materializmus a detrminizmus
Tvorba – 2 obdobia:1. Predkritické – prírodovedná problematika (ovplyvnený Newtonovou fyzikou) dielo: „Všeobecné dejiny prírody a teória nebies“ – vznik slnečnej sústavy
z pôvodnej plynnej hmloviny – „Dajte mi hmotu a ukážem Vám ako z nej musí vzniknúť svet.“2. Kritické – rieši filozofiu Diela:A) Kritika čistého rozumu – gnozeologické otázky – vychádza z empirizmu (zmyslové vnímanie), vyšší stupeň poznávania – rozumom
Prekonal rozpor medzi empirikmi a racionalistami – 2 typy poznatkov: Aposteriózne – založené na skúsenosti a Apriórne – predskúsenostné, nezávislé od skúsenosti
2 svety:Svet vecí osebe – objektívny svet – mimo nás, nezávisle od nás –nevieme poznať a Svet javov – svet pre nás, poznáme taký ako sa nám javí, to čo vnímame cez zmysly – agnostik – vnímanie po určitú hranicum3 štádiá poznávania:
a) Štádium nazerania – prechod od zmyslovej skúsenosti k pojmom, poznávame apriórne formy – priestor a čas
b) Štádium ...... – rozum spracúva to, čo dodali zmysly, uceluje pojmy, dôraz na aposteriózne kategórie – príčinnosť - pýtame sa prečo, robíme závery
c) Štádium čistého rozumu – rozum prekračuje hranice skúseností, pojmy nemajú obsah = idey (Boh, svet, duša)
Aktívna úloha subjektu pri poznávaní – pozornosť na subjekt – subjekt sa stáva predmetom filozofie
B) Kritika praktického rozumu – rieši etiku, ľudské konanie
Morálny zákon – kategorický imperatív – „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť princípom všeobecného zákonodarstva.“ (zlaté pravidlo etiky – nerob iným to čo nechceš aby iní robili tebe) – nebrať do úvahy výsledok ale úmysel, zámer, konať pre dobro spoločnosti, človek má byť vzorom pre druhého
C) Kritika súdnosti – estetika – epitaf (náhrobný nápis) – „..... hviezdne nebo nado mnou a morálny zákon vo mne, to sú pre mňa dôkazy toho, že jestvuje Boh nado mnou a vo mne“
„Keď sa to vezme v celku, čím sú ľudia civilizovanejší, tým sú väčší herci.“
„Keď sa pominie spravodlivosť, nebude mať už pre ľudí cenu žiť na zemi.“
„Čím máme viac lásky, tým sa ľahšie pretĺkame svetom.“
mudrost srelkaa.png
subjektívny idealista:
nemecký filozof, predstaviteľ nemeckého idealizmu; svoju filozofiu označoval ako vedoslovie . Bol zakladateľom nemeckého nacionalizmu. Bol žiakom Immanuela Kanta.
srelkaa-   Fichte.jpg
Študoval teológiu, právo, filozofiu – prednášal ju v Jene
Subjektívny idealista - Objektívny svet neexistuje mimo nášho vedomia, subjekt vytvára objekt (objekt je od subjektu závislý), subjekt je aktívny, tvoriaci - preceňovanie subjektu - subjektívny idealista Človek – subjekt – rozumná bytosť – rozum nikdy nie je teoretický ale praktický Dielo: „VEDOSLOVIE“ – filozofia, veda vied, nemožno ju podceňovať ale je rovnocenná Celá realita – objektívny svet tvorená 2 stránkami:
1. Vnútorná realita – subjekt – JA, ohraničený jednotlivec, východisko v ontológii aj gnozeológii JA je absolútne, schopné vytvoriť všetko okolo seba (objekt), ale aj samotvoriace (sám na seba pôsobí), aktívny rozum
2. Vonkajšia realita – objekt – NEJA – hlavne príroda – subjekt sa potrebuje niekde realizovať, preto vytvoril objekt Zástanca pohybu
špekulatívna dialektická metóda -antitetická???? – pohyb po špirále – 3 fázy – TRIÁDA:
1. Téza – vytvorenie subjektu
2. Antitéza – vytvorenie objektu
3. Syntéza – splynutie subjektu a objektu
ETIKA
- Prvky z Kantovej etiky – sloboda v názoroch, konaní, rozhodovaní
- Spájal vývoj človeka s vývojom dejín – celý život sa treba učiť, zušľachťovať (Sokrates)
- Dôraz na vzdelanosť a kultúru
- Presadzoval potrebu zjednotenia Nemecka – dielo: „REČI K NEMECKÉMU NÁRODU“
clovek srelkaa.png
objektívny idealista:
filozof, predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou.
srelkaa- Schelling.jpg
Učil v Jene, Würzburgu, Erlangene, Mníchove a Berlíne. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali Proteus filozofie.
V nadväznosti na Immanuela Kanta a Gottlieba Fichteho rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v umení, ktoré stojí rovnoprávne vedľa filozofie či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch.
V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká z druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu.
Od roku 1807 sa Schelling zameriaval na problém slobody človeka a na jeho vzťah k bohu založený v jeho vôli. Potom Schelling rozpracoval vo svojej metafyzike dejín náboženstva základy neskoršej vedy o náboženstve. Posledné štádium jeho filozofie predstavuje hlbokomyseľná, ťažko prístupná mystika.
poznanie srelkaa.png
objektívny idealista:
bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika). Významným spôsobom ovplyvnil myslenie o štáte.
srelkaa- Hegel.jpg
Študoval na gymnáziu v Stuttgarte, kde sa zoznamuje s myšlienkami osvietenstva a humanistického klasicizmu, živo sa zaujíma aj o dejepis, pričom sa venuje historikom Thukydidesom a Tacitom. Neskôr (1788) študuje filozofiu a teológiu na univerzite v Tübingene. Stretáva sa tu s myšlienkami francúzskej revolúcie, ktoré aj živo propaguje v tzv. „politickom klube“. Do tohto klubu okrem iného patria aj debaty o potrebe nového mravného vyššieho poriadku v Európe. Po štúdiách pracoval ako domáci učiteľ no neskôr získal miesto profesora na univerzite v Berlíne. Jeho prednášky boli hojne navštevované a sám bol medzi študentami obľúbený. Skutočnosť je podľa Hegela vytváraná našim vedomím.
Celá skutočnosť je vedomím a vo vedomí sa aj vyvíja. Skutočnosť teda vychádza z jediného pricípu a to z večnej absolútnej idei, ktorá sa neustále vyvíja a zo seba tvorí ďalšie veci a javy. Inak povedané všetko bytie (duchovné či prírodné) je stupňom vývoja ducha. Hegel je absolútny idealista, lebo je presvedčený o skutočnosti, že bytie a myslenie je jedno a to isté. Bytie sa pri tom vyvíja cez protiklady v zmysle vzorca „téza – antitéza – syntéza“.
Hegel rozlišuje ľudského ducha a božského ducha, ktorý neskôr nevyhnutne musia splynúť. Ľudského ducha považuje Hegel za obraz božieho ducha. Tento Hegelov filozofický systém hovorí o tom, že každý dokáže poznať podstatu sveta, potrebuje len správne uvažovať bez chybných úsudkov. Protirečenia pri tom treba chápať ako bránu resp. prechod na vyššie štádium poznania. Podľa Hegela je nevyhnutné poznať dejiny. Dejiny sú vlastne isté udalosti, ktoré nie je možné chápať izolovanie, ale v rámci reťaze myšlienok, ktoré dejiny tvoria. Len dejiny nás naučia, ktorá myšlienka bola správna či nesprávna, ktorý úkon nevyhnutný či postrádateľný.Hegel sa nevenoval jedine filozofii bytia. Už ako študent bol činný v politickom klube a zastával myšlienky francúzskej revolúcie. Svoje politické názory prezentoval vo svojom diele "Skúmanie o základoch politickej ekonómie"V roku 1831 umrel na choleru, ktorou ho nakazila jeho manželka. Ako irónia osudu vyznieva fakt, že jeho žena sa vyliečila, on ale nie.
„Podstatou človeka je sloboda.“
„Dejiny sveta, to je pokrok vo vedomí slobody.“
„Majte odvahu sa mýliť!“
„Odvaha k pravde je prvou podmienkou filozofického štúdia.“
zmysel srelkaa.png
ako jediný je materialista, lebo ostatní sú objektívni alebo subjektívni idealisti:
bol nemecký filozof, mladohegelovec, jeden z iniciátorov antropologizmu.
srelkaa- Feuerbach.jpg
Kritika idealizmu nemeckých filozofov
ONTOLÓGIA, Materialista – základná substancia – hmotná substancia – príroda, Človek ako súčasť prírody – antropologický materialista, Človek – biosociálna bytosť, Ochrana životného prostredia
ETIKA - Humanista – tolerancia, znášanlivosť - Otázka smrteľnosti človeka – zomiera aj telo aj duša, človek sa môže stať nesmrteľným len svojim dielom, výtvorom, činmi – dielo: „Myšlienky o smrti a nesmrteľnosti“
Vrcholné dielo: „Podstata kresťanstva“ – nie Boh stvoril človeka ale človek Boha
neuznáva teizmus, deizmus ani panteizmus, ani ateizmus ale svoje
vlastné učenie –antropoteizmus – nie len rozum človeka, ale jeho city a emócie (láska, srdce)
Zástanca altruizmu (láska k blížnemu) – spätosť s egoizmom – „Bez egoizmu nemáš hlavu, bez altruizmu nemáš srdce.“ (altruizmus – etický princíp spočívajúci v odhodlaní podriadiť vlastné záujmy blahu iných, opak egoizmu)
„Nikto neodsudzuje ostrejšie ako nevzdelaný. Nepozná ani dôvody, ani protiargumenty a vždy si myslí, že je v práve.“
„Boh je projekcia, ktorú si ľudia vytvárajú.“
„Tam, kde nie je láska, nie je ani pravda. A len ten je niekým, kto má niečo rád. Nebyť ničím a nič nemilovať, je to isté.“
„Čím viac sa zriekaš seba samého, tým väčšia a úprimnejšia je tvoja láska.“
„Najjednoduchšie pravdy sú vždy tie, na ktoré človek prichádza najneskôr.“
svet.png
Poklasická filozofia 19. storočia
Zmena postavenia filozofie, zmena chápania možností, funkcií a tém , ktoré sa stávajú predmetom filozofovania
Buržoázna spoločnosť, prevláda kapitalizmus
Triedna spoločnosť – vládnuci, robotníci – antagonistické triedy ale navzájom sa potrebujú a bojujú – revolúcie
Rozvoj hospodárstva, priemyslu, vedy a techniky - modernizácia a pokrok, Základ – ekonomika, výroba, hospodárstvo, Zmeny v kultúre a umení – nadstavba filozofie
Filozofia – v centre pozornosti ČLOVEK – jeho miesto vo svete a v spoločnosti, zväčnenie a odcudzenie človeka
Vytrácajú sa tradičné hodnoty, sú nahradené novými
Ľudia hľadajú zmysel života, východisko z ťažkej situácie – snahy o prekonanie pesimizmu, presadenie sa, úsilie o dosiahnutie osobného úspechu --------> presadzujú svoje ego
Snaží sa spolupracovať s vedami – rozvoj prírodných a spoločenských vied, Ťažila z ekonómie, sociológie a psychológie
Charakteristický pre filozofiu - pluralizmus – množstvo filozofických škôl, hnutí, učení, názorov, myslení
Multikulturizmus – existencia mnohých kultúr, zvykov a ich miešanie
Asimetria, asistémovosť – neexistuje systém, kde to je uložené
Nevenuje sa pozornosť ontológii
Filozofické smery môžeme začleniť do dvoch prúdov:
1. SCIENTISTICKÁ ROVINA (veda)
Smery, ktoré filozofiu chápu ako vedu – scientistická orientácia (lat. scientia – veda)
Problematika vedy a filozofien- Filozofia má mať rovnaké postavenie, má spolupracovať so špeciálnymi vedami –preberať prvky, nadväzovať na ne a zovšeobecňovať
- Filozofia je reflexiou vedy - Snaží sa z filozofie vylúčiť všetky problémy, ktoré presahujú našu skúsenosť
- Pracovať len s tým, čo my môžeme empiricky overiť, má pracovať len s faktami - Pozitivizmus, novokantovstvo, marxistická filozofia
Pozitivizmus
Jedným z najvplyvnejších smerov buržoázneho filozofického myslenia je pozitivizmus. Ako samostatný prúd sa pozitivizmus sformoval už v trinástych rokoch 19. storočia. Od tej doby sa pozitivistické doktríny (ktoré od jedného obdobia k druhému len menili svoju tvárnosť) udržovali v buržoáznej filozofii veľmi vytrvalo.
filozofický smer, ktorý sa rozvíjal v rámci scientistickej línie poklasickej buržoáznej filozofie. Sformoval sa vo Francúzku v polovici 19. storočia. Jeho zakladateľom bol Auguste Comte. Vznikol ako tretia cesta vo filozofii. Mal ambíciu vyhnúť sa krajnostiam materializmu aj idealizmu. K znakom pozitivizmu patrí:
1. scientizmus – úsilie o zvedečtenie filozofie
2. antimetafyzické zameranie ( odmietanie špekulatívnej filozofie)
3. fenomenalizmus – redukcia predmetu filozofie na sféru zmyslovo vnímateľných javov
4. empirizmus – zdôrazňovanie významu skúsenosti
5. deskriptivizmus – popisnosť
Filozofia má podľa pozitivistov odpovedať na otázku, ako sa veci dejú. Nemá odpovedať na otázku prečo sa veci dejú, tak ako sa dejú. Pozitivizmus prešiel od polovice 19. storočia do polovice 20. storočia vnútorným vývojom, v ktorom môžeme vyčleniť 4. základné etapy:
1. klasický pozitivizmus: Auguste Comte, Herbert Spencer, John S. Mill
2. empiriokriticizmus: Ernst Mach, Richard Avenarius
3. logický pozitivizmus: Rudolf Carnap, Schlick
4. postpozitivizmus: Ludwig Wittgenstein
2. ANTROPOLOGICKÁ ROVINA FILOZOFIE
Zaoberá sa človekom – život človeka, existencia, intuícia, vôľa, dejiny, prežívanie,
vývoj
- Filozofia ako reflexia človeka
- Náboženská filozofia existencie (Kierkegaard), voluntaristická filozofia života
(Nietzsche), voluntaristický iracionalizmus (Schopenhauer)
Francúzsky filozof; zakladateľ pozitivizmu a sociológie, Isidor-Auguste-Marie-Francois-Xavier, známy pod menom August Comte
srelkaa-Auguste Comte.jpg
- vedec, filozof - založil pozitivistickú spoločnosť - dielo: „Kurz pozitívnej filozofie“ - reakcia na náboženstvo a špekulatívnu filozofiu
- Usiluje sa o zveľadenie filozofie
- Pozitívna filozofia – zovšeobecňuje poznatky jednotlivých vied a usporadúva ich do encyklopedického systému,
- Uznáva fakty vedy (vedecky dokázateľné), dôraz na prírodné vedy - matematika
- Fakty sú získané skúsenosťou (kam sa môžeme skúsenosťou dostať) – empíria (zmyslová skúsenosť), človek sa má vyhýbať prázdnym úvahám
- Sociálna filozofia – sociológia (statika, dynamika) – zakladateľ empirickej sociológie ako pozitívnej vedy
- 3. štádiá vývinu spoločnosti, ľudského ducha – teologické, metafyzické, pozitívne
- Problematika náboženstva – statika, silný stmeľujúci faktor
Predmetom je „veľká bytosť“ – ľudstvo (uctievanie ľudstva) ------ > pohľad pozitivistický, humanistický
„Láska ako princíp, poriadok ako základ, pokrok ako cieľ.“
"Dobývať ženy je jediné dobrodružstvo, prístupné slabochom."
"Milovať a zachovať si pritom všetkých päť zmyslov pohromade, presahuje schopnosti jedinca."
"V absolútnom zmysle nie je nič dobré a nič zlé; všetko je relatívne, toto je jediné absolútna tvrdenie. "
láska.png
- Logika, etika – úžitok, prospešnosť
- Dielo: „Utilitarizmus“ – etika // „O slobode“
- Metodológia – aké metódy by sa mali používať – induktívna metóda – dielo: „Systém induktívnej a deduktívnej logiky“
- Zástanca liberalizmu, demokracie – volebné právo, zrovnoprávnenie žien, medziľudské vzťahy, proti rozširovaniu kolónií
- Prírodovedec
- Evolúcia – najvšeobecnejší zákon prírodného a spoločenského diania
- Človek = spoločnosť – organická jednota, vyvíja sa, mení sa
bol rakúsky filozof a fyzik, predstaviteľ druhej etapy vývinu pozitivizmu, zakladateľ empiriokriticizmu, rektor Karlo-Ferdinandovej univerzity. Zaviedol princíp ekonómie myslenia.

- Dielo: „Poznanie a omyl“, „Analýza pocitov“
bol švajčiarsky filozof, zakladateľ empiriokriticizmu.
srelkaa-R.AVENARIUS.jpg
uskutočnil genetický rozbor myslenia, rozbor funkcie a genézy vedenia; pýtal sa na biologický prospech uskutočňovaného vedenia; vypracoval psychologickú teóriu poznania a program filozofie skúsenosti; kládol otázky týkajúce sa zmyslu vedeckých tvrdení a dosahu ich platnosti. Avenariovi ide o návrat k prirodzenosti, k prirodzenému pohľadu na svet, ktorý je zatemňovaný nekritickým preberaním predsudkov, ktoré sa zrodili vo vede v priebehu stáročí. Táto túžba po návrate k prirodzenosti, snaha očistiť skúsenosť od všetkých dodatkov vloženeých do nej neprávom, zbližuje empiriokriticizmus s duchom moderných ideových prúdov, ktoré sa odvracajú od ideálov racionalizácie sveta a hľadajú čistú, prirodzenú situáciu človeka vo svete (prirodzený svet).
Avenariova filozofia sa vyznačuje aktivistickou orientáciou: človek sa oddlišuje od všetkého ostatného činným postojom k svetu a nie trpným prepisom tohto sveta. Odhalenie čistej skúsenosti nie je objavením situácie zrkadla, v ktorej by sa mal ocitať človek; táto situácia je situáciou prirodzeného a spontánneho organizátora všetkého daného.
neručiť srelkaa.png
FILOZOFIA – 40.roky 19.stroročia – predpoklady:
Prírodovedecké – poznatky z prírodných vied (Darwin .....)
Sociálno – ekonomické a politické – vychádzali zo spoločenskej situácie – klasický kapitalizmus
Teoretické – NKF – Heglova dialektika, Feuerbachov materializmus, učenie utopických socialistov – Moore, Campanella, klasická politická ekonómia v Anglicku – Smith, Ricardo
Filozofia – veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývinu prírody, spoločnosti a ľudského myslenia--------> filozofia praxe, činu- dve roviny podľa predmetu:
a) Rovina dialektického materializmu – dôsledne materialistická filozofia - Ontológia – hmota, jednota – všetko je štrukturované, hierarchicky usporiadané, uznávali pohyb po špirále (dialektika), kauzalitu (príčinnosť), determinizmus (podmienenosť), Gnozeológia – gnostici (optimisti), zmyslové aj racionálne poznávanie (prepojenosť nad vecnosť), proces poznávanie je neukončený
b) Rovina historického materializmu – sociálna filozofia - Sociológia – spoločnosť – spoločensko – ekonomická formácia, tvorená základňou a nadstavbou, triedna spoločnosť (triedny antagonizmus – triedny boj – sociálna revolúcia) - revolúcie sú lokomotívami dejín - Riešili politickú ekonómiu, chceli zmenu (preto filozofia praxe)
MARXISTICKÁ FILOZOFIA
Marxizmus je filozofický smer a ekonomický sytém súčasnej filozofie vychádzajúci z učenia K. Marxa a Friedricha Engelsa.
Marx sa orientoval na filozofiu človeka. Za jeho základnú vlastnosť pokladá prácu ako produktívnu činnosť. Súkromné
vlastníctvo je podľa Marxa príčinou vzniku tried a odcudzuje človeku produkt jeho práce a prácu samotnú. Cieľom je
doviesť proletariát k revolúcii nastolujúcej beztriednu spoločnosť, oslobodiť človeka od spoločenského
útlaku a rozvíjať jeho schopnosti a silu. Marxizmus výrazne ovplyvnil dejiny konca 19. storočia a celé 20. storočie.
Marxistická filozofia sa odštiepila v 40. rokoch 19. storočia od hegelovskej ľavice a snahou o analýzu zákonitostí
formujúcej sa buržoáznej spoločnosti sa zaraďuje do prúdu sociálneho myslenia 19. storočia.
Marx a Engels vychádzajú z ekonomickych vzťahov ako z hybnej sily dejín a z ekonomicky motivovaných sociálnych
konfliktov (triedny boj). V raných prácach Marxových (najmä v Ekonomicko­filozofických rukopisoch z roku 1844) sa
objavuje aj analýza postavenia človeka ­ výrobcu vo formujúcej sa buržoáznej spoločnosti. Marx tu zdôrazňuje pojem
odcudzenia.
Marxizmus sa koncom 19. storočia rozštiepil na dva prúdy:
klasický Marxov a Engelsov pokračoval v praktickej politickej podobe u Lenina a Stalina,
sociálne demokraticky orientovaný ­ K. Kautsky, E. Bernstein.
V priebehu 20. storočia sa povedľa sociálnodemokratického a marxistického poňatia v západnej Európe výrazne profilovali
vplyvné ľavicové prúdy, v ktorých má inšpirácia marxizmom rôznu intenzitu a ktoré bývajú nazývané neomarxizmom.
zdroje vzniku marxizmu­ Jedným z teoretických zdrojov marxizmu je nemecká klasická filozofia, ktorej najvýznamnejšími
predstaviteľmi boli HEGEL a FEUERBACH. Z Hegla si vybral dialektickú metódu (život = boj protikladov). Marx a Engels
prijali, prehĺbili a rozpracovali základné poučky jeho materialistického učenia. pristupovali k vytvoreniu dialektického a
historického materializmu.
V oblasti ekonomického myslenia bola predchodkyňou marxizmu anglická klasická politická ekonómia, ktorej hlavnými
predstaviteľmi boli Adam SMITH a RICARDO. Smith považoval každú prácu vo sfére materiálnej výroby za zdroj
spoločenského bohatstva. Ricardo sa sústredil na hlbšie skúmanie zákonitostí, ktorými sa riadi rozdeľovanie výrobného
produktu na mzdu, zisk a rentu, t.j. medzi tri základné triedy buržoáznej spoločnosti­ robotníkov, kapitalistov a
pozemkových vlastníkov.
Tretím teoretickým zdrojom marxizmu je utopický socializmus. Ide o sociálne politický smer, v ktorom je odstránené
vykorisťovanie a jedným z najdôležitejších faktorov ľudského spolužitia sa stáva práca a vzdelanie. Moore priniesol víziu
spoločnosti založenej na spoločnom vlastníctve majetku.
Zakladateľ komunizmu sa stal najväčším mysliteľom nášho milénia.Vyplynulo to z výsledkov internetového prieskumu verejnej mienky, ktorý spravila britská stanica BBC ešte v roku 1999 medzi poslucháčmi, ktorí komunizmus nezažili.
Marx v hlasovaní predbehol dokonca aj autora teórie relativity Alberta Einsteina i otca evolučnej teórie Charlesa Darwina.
srelkaa-KAROL MARX.jpg
sa narodil v rodine úspešného židovského právnika, ktorý neskôr konvertoval na protestantskú vieru. Študoval právo v Bonne, Berlíne a Jene. Počas štúdia sa zoznámil s učením nemeckých filozofov Georga Wilhelma Friedricha Hegela a Ludwiga Andreasa Feuerbacha. Po krátkom pôsobení v nemeckom periodiku našiel aj s manželkou exil vo vtedajšom centre radikalizmu vo Francúzsku v Paríži. Potom žil v belgickom Bruseli, kde sa utužili jeho vzťahy s Fridrichom Engelsom, s ktorým ho spájalo blízke priateľstvo a spolupráca po celé nasledujúce roky. Engels ho podporoval aj finančne.
Tvorca klasickej podoby teórie komunizmu Karol Marx zomrel v londýnskom exile 14. marca 1883 vo veku 64 rokov. Pochovali ho na cintoríne v štvrti Highgate.
- hájil robotníkov, proletariát - Zanechal štúdium práva kvôli filozofii (doktor filozofie) - Chcel pracovať ako učiteľ na VŠ – nedovolili mu lebo bol rebel
- Pracoval ako redaktor v rínskych novinách – písal revolučné články proti pomerom - nepohodlný, emigroval do Londýna, Paríža
- Dielo: „Kapitál“ – 3 zväzky (2,3 diel vyšiel po smrti vďaka Engelsovi)
- Ekonomicko-sociálne dielo - problematika vykorisťovania, odsudzovanie práce človeka, tvorba nadhodnoty, útlak
- „Ekonomicko – filozofické rukopisy“
"Náboženské utrpenie je súčasne výrazom skutočného utrpenia a protestom proti skutočnému utrpeniu. Náboženstvo je vzdych utlačeného tvora, srdcom sveta bez srdca a dušou podmienok bez duše. Je ópiom ľudstva! "
"Európou obchádza strašidlo - strašidlo komunizmu - Nech sa trasú panujúce triedy pred komunistickou revolúciou! Proletári nemajú v nej čo stratiť, leda svoje okovy. Dobyť môžu celého sveta. Proletári všetkých krajín, spojte sa! "
"Pravdy nepoznajú hranice politického zemepisu."
nevedomosť srelkaa.png
bol nemecký politický filozof a ekonóm, spoluzakladateľ marxizmu a vedeckého socializmu, vedúca osobnosť prvej aj druhej Internacionály.
srelkaa-Friedrich Engels.jpg
Nemal nijaké tituly, nebol ministrom, ani poslancom. Nemal vysokoškolský diplom, ale udivoval svet svojimi encyklopedickými znalosťami.“
„Jeho otec, bol majiteľom textilnej továrne. Bol konzervatívne zmýšľajúci človek. Vzdelanie považoval za prejav bezbožnosti a mladému Engelsovi, ktorý nesmel dokončiť ani gymnázium a ktorého túžba po vzdelaní ovládala rovnakou mierou ako jeho otca túžba po zisku, nezostávalo iné, iba odísť z domu. Ako dobrovoľník pruskej armády roku 1841 chodil vo volných chvíľach na filozofické prednášky na berlínskej univerzite a zblížil sa tam s Heglovými stúpencami. Už vtedy začal chápať politické zásady revolučných demokratov a stal sa ich horlivým vyznavačom.
Rozhodujúcim pre jeho ďalší vývin k materialistickému chápaniu dejín, bol jeho pobyt v anglickom Manchestri v rokoch 1842 - 1844.
Pracoval tu v obchodnej kancelárii a zároveň študoval pracovné a životné podmienky robotníkov a problémy najrozvinutejšieho robotníckeho hnutia tých čias - chartizmu. Roku 1844 sa vracal do Nemecka a cestou sa v Paríži po prvý raz osobne stretol s Karolom Marxom. O rok neskôr vydal svoje prvé väčšie dielo Postavenie robotníckej triedy v Anglicku. Na jar 1845 sa presťahoval do Bruselu, kde spolu s Marxom vydali významné diela Svätá rodina a „Nemecká ideológia“.
V predvečer európskej buržoáznej revolúcie dospeli obaja myslitelia k rozhodujúcemu medzníku: založili prvú proletársku stranu na svete - Zväz komunistov. Vypracovali jej program nazvaný Manifest komunistickej strany. V čase nemeckej buržoáznej revolúcie vydával spolu s Marxom v Kolíne Nové rýnske noviny. Keď vyšiel na redaktorov novín zatykač, utiekol Engels do Bruselu. Tam ho však uväznili a vypovedali z krajiny.
Odišiel do Paríža, potom sa skrýval vo Švajčiarsku a napokon roku 1849 sa znovu vrátil do Nemecka. V Kolíne ho spolu s Marxom postavili pred súd a obžalovali z urážky úradných orgánov. Pre nedostatok dôkazov a zásluhou ich skvelej obhajoby musel súd obidvoch oslobodiť. Engels sa potom zúčastnil na ozbrojenom povstaní nemeckého ľudu a po jeho potlačení sa so zvyškami revolučnej armády presunul do Švajčiarska. V Londýne, kam prišiel na Marxovu žiadosť, vedecky bilancoval revolučné obdobie v Európe v dielach Sedliacka vojna v Nemecku, Revolúcia a kontrarevolúcia v Nemecku. V novembri 1850 sa presťahoval do Manchestru, kde obetoval dlhé roky nenávidenému zamestnaniu v obchodnej kancelárii bavlnárskej firmy Ermen a Engels.“„Vďaka svojmu postaveniu mohol podporovať mnohých nemeckých pokrokových emigrantov, a najmä sústavne pomáhať Marxovi. V tomto období Engels ustal v publikovaní, ale o to húževnatejšie si dopĺňal vedomosti. Bol veľkým odborníkom v chémii, vo vojenských teóriách a v neposlednom rade i vo filológii - ovládal trinásť jazykov. Ozajstným vyslobodením pre Engelsa bol rok 1870, keď si usporiadal majetkové záležitosti, zanechal zamestnanie v obchodnej kancelárii a odišiel do Londýna. Konečne sa mohol nerušene venovať štúdiu problémov vedeckého socializmu i vlastnej tvorivej práci a byť stále v styku s Marxom.
Zúčastňoval sa na riadení činnosti I. internacionály, ktorú s Marxom založili roku 1864, organizoval boj proti nesprávnym teóriám v robotníckom hnutí, písal články, no predovšetkým študoval prírodné vedy a matematiku.“ „Výsledkom Engelsovej vedeckej činnosti boli dve najzávažnejšie diela Anti-Dühring a Dialektika prírody“. „Jeho hlboké priateľstvo k Marxovi pretrvávalo aj po Marxovej smrti. Engels bol jediným človekom schopným roztriediť obrovské množstvo prípravných rukopisov Marxovho nedokončeného Kapitálu a zostaviť z nich II. a III. diel. Tejto práci sa venoval až do konca života i za cenu, že musel obmedziť prácu na svojich knihách.

I tak však napísal ďalšie diela - Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu, Ludwig Feuerbach a rozklad klasickej nemeckej filozofie. Významný je aj jeho podiel na príprave socialistického kongresu v Paríži roku 1889 a na vytvorení II. internacionály.“ „Zomrel v Londýne 5. augusta 1895.“
"Bolesť z lásky patrí k najväčším a najušľachtilejšom ľudským bolestiam."
"Katolícka cirkev zakázala rozvod zrejme preto, že sa presvedčila, že proti cudzoložstvu práve ako proti smrti niet lieku."
"Mnoho ľudí odmieta dobré myšlienky len preto, že nie sú od nich."
Buržoázia všetko premieňa v tovar,teda aj dějepis.Patrí k jej povahe,k podmienkam jej existencie,že všetok tovar falšuje.Sfalšovala teda i dejiny. A najlepšie sa platí za také dejepisné diela, v ktorých je história najlepšie sfalšovaná v záujme buržoázie.
hmota srelkaa.png
text (3).gif
svet.gif
svet.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
svet.gif
text (3).gif
svet.gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
kukja%20(3).jpg
srelinka.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelinka.gif
Flag Counter
Zdroj:vlastný materiál- ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one