„Svetonázor“

text (3).gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
svet.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelinka.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
srelinka.gif
NOVOVEKÝ SVETONÁZOR - FILOZOFIA
1. Renesančná 2. Klasická 3. Osvietenská 4. Nemecký klasický idealizmus 5. Poklasická
Renesančná filozofia
Renesancia v preklade znamená znovuzrodenie, ci obrodenie.
V období od konca 14. stor. sa situácia zmenila:
Namiesto latinčiny sa začínajú presadzovať národné jazyky, Európa je zložená z viacerých silných kráľovstiev,okrem Talianska, ktorého stred spravovali pápeži. Cirkev naďalej bohatla a spravovala aj feudálne majetky. Toto kritizoval popri Wyclifovi aj Majster Ján Hus v Čechách.
Vzhľadom na toto vzniká nový filozofický smer: renesancia a humanizmus.
Odvracia sa od „neposlušnej cirkvi“, prikláňa sa k starým dobrým antickým diela,, ktoré sa dostávali do Európy na západ,kedže Konštantínopol a celú Byzanciu ovládli Turci.
2 LÍNIE:
1. racionalizmus
- rozumový prístup, kt. vyzdvihuje rozumové schopnosti a poznanie cloveka
- clovek je schopný postihnút celú skutocnost (prírodu, spolocnost i seba samého) rozumom
- skúsenost nie je až taká dôležitá ako rozum
- vychádza z predpokladu, že svet je racionálne usporiadaný, a to vedie jeho predstavitelov k rozpracúvaniu rozsiahlych a ucelených „filozofických systémov", s kt. sa v empirizme nestretávame
- Descartes, Spinoza, Leibniz
známy aj ako Cartesius bol francúzsky filozof, matematik predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch. Hlboko ovplyvnil celú novovekú vedu.
srelkaa René Descartes.jpg
sa narodil vo francúzskom mestečku La Haye. Ako mladý sa rozhodol skoncovať zo životom a prestal jesť. No v poslednej chvíli sa ho podarilo zachrániť pestúnke. Vtedy sa rozhodol, že bude svoj život venovať štúdiu, čo aj urobil. Bol filozofom, matematikom a zaujímali ho skoro všetky prírodné vedy. Bol tvorcom analytickej geometrie a ako prvý objavil a popísal reflexný oblúk. Snažil sa vytvoriť univerzálnu vedu, ktorá by spočívala na matematických základoch. Jeho zásluhy smerujú aj do armády. Descartes totiž slúžil v rôznych armádach. Roku 1618 sa stal dobrovoľníkom v armáde holandského princa M. Nassavského. Po istom čase sa presunul do vojska bavorského vojvodu Maximiliána. V tejto armáde bojuje v tridsaťročnej vojne na územiach Nemecka a Čiech. Dokonca sa zúčastnil aj korunovácie Ferdinanda II.
Vo filozofii sa Descartes definuje ako striktný racionalista a zakladateľ tzv. novovekej filozofie subjektivity. Vtedy to znamenalo zmenu v európskom filozofickom myslení. Descartes viedol s mnohými vedcami listové diskusie, čo sa považuje za prvú svetovú vedeckú spoluprácu. Skoro celý život prežil v liberálnom Holandsku, len na sklonku života na pozvánku švédskej kráľovnej Kristíny odišiel žiť do Švédska, kde aj umrel.
Veľké šťastie kričí, no veľká bolesť je nemá.
Pochybujem teda myslím, myslím, teda som.
Iba tých pokladám za svojich priateľov, ktorí sú takí smelí, že ma upozornia na moje chyby.
Dokonalosť ženy je na hony vzdialená jej kráse.
Nestačí mať dobrý úmysel, je potrebné mať aj správne uvažovanie.
Dal by som všetko, čo viem, za polovicu toho čo neviem.
srelkaa René Descartes.jpg
bol významný holandský filozof, ktorý pochádzal z bohatej rodiny.
srelkaa-Baruch Spinoza.jpg
život prežil v Amsterdame. Bol príslušníkom židovského náboženstva. Zo židovskej obce ho vylúčili kvôli odmietaniu náboženských dogiem. Zastával názor, že kresťanstvo,ako aj židovstvo, tvorí zhluk zastaraných dogiem.Tieto považoval za prázdne. Tvrdil, že Biblia nie je do posledného slovka inšpirovaná Bohom (apeluje na časové nezrovnalosti medzi knihami). Kvôli týmto tvrdeniam ho obvinili z kacírstva a vylúčením z cirkvi odsúdili na život v samote. Aj keď pochádzal z bohatej rodiny, nežil život boháča, ale naopak žil v skromných pomeroch. Privyrábal si ako brúsič šošoviek. Zomrel v roku 1677 na tuberkulózu.
Zaujímavosťou jeho filozofie je, že pri tvorení filozofie pracoval jedine v noci. Spinoza považuje všetko, čo je, za jednu veľkú súvislosť. Súčasť tejto súvislosti je aj jednotlivec.
Múdrosť je pozorovať život a nie smrť.
Každý ma toľko práva, koľko má moci
Treba si zaobstarať len toľko peňazí a vecí, koľko treba na zachovanie života a zdravia a na rešpektovanie krajových zvyklostí, pokiaľ neodporujú nášmu cieľu.
Spokojnosť so sebou samým je v skutočnosti to najvyššie, v čo môžeme dúfať.
Každé určenie je negáciou, popieraním.
srelkaa-Baruch Spinoza.jpg
bol nemecký filozof - racionalista. Nebol však len filozofom, ale prispel aj k rozvoju matematiky, kybernetiky, fyziky, geológie a histórie.
srelkaa- Leibniz.jpg
Bol považovaný za posledného veľkého polyhistora. Tento vzdelanec už v 15-tich nastúpil na univerzitu a ako 20-ročný mal doktorát. Dopisoval si zo všetkými dôležitými vedcami tej doby. Bol jedným z iniciátorov založenia Berlínskej akadémie vied a tiež akadémie vied v Petrohrade. Leibnitz bol autorom diela „Monadológia“. V tomto diele vysvetľuje svoje učenie o monádach. Svet sa skladá z jednoduchých substancií tzv. monád. Každá jedna monáda je jedinečná a špecifická. Monády nie sú rozpriestranené, nemôžu prirodzene vznikať ani zanikať. Monády však majú duchovnú podstatu, sú úplné samostatné, nezávislé a navzájom sa vôbec neovplyvňujú. Všetky zložité substancie živého a neživého sveta vznikajú práve z monád. Matéria je vo vzťahu k monádam druhoradá. Matéria je len istý druh prejavu monád.
srelkaa- Leibniz.jpg
2. empirizmus
- filozofický prístup, kt. považuje pocitovanie a zmyslovú skúsenost vôbec za najpodstatnejšie východisko poznatkov o skutocnosti
- zmyslová skúsenost je základom vš. poznania
- Bacon, Locke, Berkeley, Hume
patril do novovekej filozofie – obdobia veľkých systémov, v ktorej si vytvoril svoju vlastnú – empirickú filozofiu.
srelkaa.jpg
- narodil sa ako syn vysokého král. úradníka - lorda-strážcu král. pecate královnej Alžbety I. v Londýne
- v 12-tich rokoch zacal študovat na uni v Cambridgei
- celá jeho kariéra je spätá s vysokou politikou vtedajšieho Angl. - pôsobil ako advokát a prokurátor na král. dvore, bol clenom parlamentu, stal sa lordom kancelárom a barónom z Verulamu (dodnes sa v lit. uvádza ako barón Verulamský), neskôr vikomtom zo St. Albans. Podľa Bacona v človeku existujú isté vrodené i získané predsudky, prekážky, či nepravdivé pojmy, ktoré nám zabraňujú zmeniť spôsob nášho poznania. Tieto predsudky nazýva „idolmi“.
- po obvinení z úplatkárstva bol odsúdený na stratu vš. úradov, vysoký penažný trest a krátke väzenie (3 dni)
- do politiky sa nevrátil a posledných 5 rokov života sa venoval len štúdiu a vedeckému skúmaniu na svojich majetkoch
- pri jednom z experimentov, ked chcel zistit konzervacné úcinky snehu na mäso, prechladol a onedlho zomrel
Na láske je najkrajšie to, že ju nikto nedokáže vysvetliť, ale predsa ju každý tak nádherne chápe.
Sebec vám pokojne podpáli dom, aby si mohol uvariť vajíčko.
laska sa pyta priatelstva..preoc si tu ty ked som tu ja? a priatelstvo odpoveda...aby som vycaril usmev tam,kde ty zanechas slzy:)
Nedovol aby,ta strach z prehry,vyradil ze hry!
Boh obdaril človeka rozumom,no zabudol pribaliť návod na použitie.
Francis Bacon srelkaa.jpg
Renesančných filozofov môžeme rozdeliť do viacerých skupín :
1. tých čo nadviazali na Platóna a Aristotela
2. prírodných filozofov
3. náboženských filozofov
4. spoločenských filozofov
1. RENESANČNÝ ARISTOTELICI A PLATONISTI
Renesancia priniesla revolučné myšlienky a zmenila pohľad na svet ako taký a na človeka ako takého. Priniesla množstvo nových revolučných myšlienok, vynálezov, objavov a teórií. Medzi tieto teórie zaraďujeme aj renesančnú vedu o maxime a renesančnú vedu o minime. Týmto vedám sa venoval aj Mikuláš Kuzánsky.
2. RENESANČNÝ PRÍRODNÝ FILOZOFI
Veda o vesmíre a svete - Táto veda sa nazýva aj vedou o maxime,
keďže sa dotýka celého vesmíru a celého sveta.
Predstaviteľom tejto vedy sú Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei, Issac Newton a Giordano Bruno. Táto veda sa odvracia od geocentrického pohľadu na usporiadanie vesmíru (Zem je nehybným stredom vesmíru, okolo ktorého sa všetko točí) a prikláňa k heliocentrickému pohľadu na usporiadanie vesmíru (stredom je Slnko, okolo ktorého sa všetko točí).
Všetci vedci a prírodovedci podporovali tento pohľad. Johannes Kepler (1571-1630) tvrdil nielen, že sa planéty pohybujú okolo Slnka, ale aj to že ich pohyb je eliptický. Slnko tu zohráva dôležitú úlohu, lebo sa nachádza v úplnom strede a je „ohniskom vesmíru“. Celý vesmír sa pri tom riadi istou spoločnou zákonitosťou, ktorú človek musí ešte objaviť. K teórii heliocentrizmu sa priklonil aj Issac Newton(1642-1727), ktorý svojou teóriou gravitácie vysvetlil mnohé pozemské ale aj vesmírne javy a procesy. Jeho najvýznamnejšie dielo bolo „Matematické princípy prírodnej filozofie“. V rámci neho popísal mechanistické fungovanie prírody ako takej. Aj dnes je toto dielo často krát hybnou silou nových teórií a objavov.
Kopernikova smelá teória zmenila náhľad na vesmír a otvorila novú epochu v histórii ľudského poznania.
srelkaa Mikuláš Kopernik.jpg
Pochádzal zo sedliackeho rodu. Jeho otec, krakovský mešťan a kupec, získal veľké zásluhy počas trinásťročnej vojny. Matka pochádzala z meštianskej rodiny. Kopernik nadobudol na ten čas pomerne dôkladné vzdelanie a ešte v mladých rokoch sa oboznámil s niektorými antickými jazykmi. Keď mal 10 rokov stratil otca. Strýko, varminský biskup, umožnil Mikulášovi vyštudovať všetky štyri fakulty univerzity. V tomto období sa dotvorila celková duševná potencia Kopernikovho záujmu o astronómiu. Študoval v Krakove a vo Viedni, kde prednášali Peuerbach a Regiomontanus. V Bologni získal doktorát práv, ale bol ovplyvnený slávnym astronómom Navarrom, že sa rozhodol venovať astronómii.
V Taliansku však na príkaz strýka vyštudoval ešte medicínu. Ako právnik neskôr zastupoval varminské panstvo na snemoch i v zložitých
jednaniach s rádom Teutonských rytierov; svojím lekárskym umením si vyslúžil chválu korunovaných hláv a k jeho sympatickým vlastnostiam patrí taktiež to, že sa staral o päť sirôt svojej sestry. Preslávil sa trigonometriou, počas pobytu v Taliansku prednášal matematiku aj v Ríme. Celý tvorivý vedecký život prežil vo vlasti, dá sa povedať v osamelosti. Patril ku najvzdelanejším ľuďom svojej doby.
Myšlienkou o obehoch planét sa zaoberal 36 rokov a za tú dobu ju prepracoval do matematických podrobností tak, že predčila i 1 500 rokov starú a stále "zdokonaľovanú" a komplikovanejšiu Ptolemaiovu sústavu. Bol dobrým pozorovateľom; Tycho de Brahe ocenil paraklitcký prístroj z jeho pozostalosti.
tvrdil, že zem sa točí okolo svojej osi raz za 24 hodín a zároveň obieha okolo Slnka, ktoré je nevyhnutným stredom vesmíru.
Štúdium vied prináša pravdu, neuveriteľnú potechu mysle.
srelkaa Mikuláš Kopernik.jpg
bol významný prírodovedec – zakladateľ modernej mechaniky. Má na konte mnohé objavy a logické vysvetlenia javov. Tak napr. vynašiel ďalekohľad a vysvetlil teóriu voľného pádu.
srelkaa-Galileo Galilei.jpg
sa narodil v Taliansku v rodine teoretika hudby V 18 r. začal v Pise študovať medicínu. Neskôr matematiku, astronómiu a fyziku. Štúdia dokončil ako samouk. V r. 1589 ho prijali do zboru univerzity v Pise. Neskôr bol profesorom na univerzite v Padove. Súhlasil s Kopernikovým učením, ale si ešte netrúfal verejne vystúpiť na jeho obranu. Napísal 2 diela: O pohybe a Mechanika. Vyvrátil Aristotelovu dynamiku a teóriu o nehybnosti Zeme. Pre Galileiho dozrel čas, aby vystúpil na obranu Koperníkovej teórie. Súhlasil, že stredom slnečnej sústavy je Slnko.iky.
Skonštruoval ďalekohľad a v roku 1604 sa stal 1.človekom v histórii ľudstva, čo obrátil ďalekohľad na nebeskú oblohu. Objavil 4 mesiace Jupitera, škvrny na Slnku a krátery na Mesiaci. V r. 1610 odišiel do Florencie, kde prijal miesto dvorného matematika toskánskeho veľkovojvodu. Koncom r. 1615 mal zakázané šíriť Koperníkove učenie. Galileo sa utiahol do Toskánska a napísal knihu Skúšač zlata a slávne dielo Dialóg o dvoch hlavných systémoch sveta. Za tento spis bol súdený. Keď opúšťal súdnu sieň, povedal svoju slávnu vetu : „A predsa sa točí!“ (myslel tým Zem). Odsúdili ho do väzenia a jeho diela zakázali. V kláštore Santa Maria sa musel poslušne zriecť Koperníkovho učenia a vysloviť poslušnosť cirkvi. Väzenie mu neskôr zmiernili. Nakoniec v Toskánsku úplne oslepol a 8.1.1642 zomrel.
Galileo spolu s obranou Koperníkovho systému vyvracia všetky prekonané názory peripatetikov, formuluje zákon voľného pádu, mechanický princíp kyvov kyvadla atď. Galileiho
„Matematika je abeceda, pomocou ktorej Boh popísal vesmír.“
Až smrťou dogmy rodí sa veda
Biblia nám hovorí, ako sa dostať do neba, nie ako sa neba pohybuje.
Vo vedeckých otázkach nemá autorita tisícovky rovnakú hodnotu ako pokorné bádania jednotlivca.
Necítim sa viazaný veriť, že ten istý Boh, ktorý nás obdaril zmyslami, rozumom a inteligenciou, by chcel, aby sme ich nevyužili.
Eppur si muove. A predsa sa točí.
srelkaa-Galileo Galilei.jpg
je známy martýr slobodného myslenia a modernej vedy.Bol presvedčený panteista, pričom tvrdí, že Boh je všade vôkol nás a ukazuje sa skrz prírodu ako tvorivá bytosť. Boha považuje za stvoriteľa
srelkaa-Giordano Bruno.jpg
sa narodil v rodine dôstojníka. Ako 10 r. bol poslaný do Neapola, kde sa učí základom logiky a dialektiky. Po 5 rokoch vstupuje do kláštora dominikánov a prijíma meno Giordano. V knižnici sa zoznamuje s učením scholastikov,ale najviac ho ovplyvnili diela Aristotela, Platóna a iných.
V r. 1572 je vysvätený na kňaza. Jeho záujem o svetské štúdium ho vedú na tú dobu neslýchanému kroku: vystúpením z rádu a z mnícha Giordana Bruna sa stáva potulný filozof. Od tej doby vedie nestály život štvanca. V r. 1579 opustí Taliansko, ide do Ženevy, kde sa stáva korektorom v tlačiarni a jeho prestíž, vďaka kontaktom s učencami začína stúpať.Jeho ďalšie kroky vedú cez Lyon do Toulouse, kde prežíva dva pokojné a úspešné roky a dosahuje hodnosť profesora na tunajšej univerzite.Keď do Toulouse prichádza vojna, odchádza do Paríža, kde tiež prednáša. V získaní profesúry na Sorbonne mu ale zabráni jeho exkomunikácia z cirkvy. Keď vzrastá v Paríži vplyv katolickej cirkvi, pre ktorú je kacírom,
musí opäť odísť, tentokrát do Anglicka, kde žije a vyučuje najprv v Oxforde a potom v Londýne.Nadväzuje na Koperníka tvrdením, že ani Slnko nie je stredom sveta, ale že je iba stredom jednej malej časti vesmíru, ktorý je nekonečný. Ale pre oxfordských "učencov" sú jeho tvrdenia neprijateľné.Po čase sa vracia späť do Paríža, kde svojimi prednáškami o aristotelizme proti sebe poštve profesorov Sorbonny. Na jeseň r. 1591 sa na pozvanie bohatého benátskeho patricija, Moceniga, vracia do vlasti. Mocenigo ho udá inkvizícii za jeho názory a v máji 1592 ho zatknú. Ihneď po zatknutí začína inkvizičný súd, ale benátsky inkvizítor nemá záujem Bruna odsúdiť. Pápež Kliment VII., jeho nepriateľ, ale chce "arcikacíra" potrestať a tak si ho vyžiada pred inkvizičný tribunál do Ríma. 4.2.r. 1599 mu inkvizícia oznamuje, že jeho názory sú kacírske, pretože odporujú katolíckej viere. Dostáva štyridsať dní na "pokánie", počas ktorých spíše obhajobu v podobe rozboru ôsmych bodov obžaloby. Potom dostáva ešte dalších štyridsať dní, ale svoje názory neodvolá.8.2.1600 je vynesený rozsudok - Giordano Bruno je odsúdený k smrti upálením na hranici. Rozsudok je vykonaný 17.februára toho istého roku.

Hlásal, že vesmír nemá začiatok ani koniec, že existuje večne a nemôže zaniknúť, iba v ňom prebiehajú nepretržité zmeny a pohyb. To všetko pred viac než 400 rokmi. Už vtedy vedel, že slnko nie je stred vesmíru, ale len nepatrné zrnko piesku v nekonečnosti celého vesmíru, obyčajná hviezda a že ostatné hviezdy sú podobné slnká s podobnými obežnicami a dokonca tvrdil, že na týchto obežniciach môže existovať život a takisto rozumné bytosti, s pochopením čoho majú problémy i mnohí "učení" ľudia dnešnej modernej doby. Svoje tvrdenia nikdy neodvolal, napriek tomu, že ho sedem rokov väznili a napriek mučeniu do poslednej chvíle trval na tom, že má pravdu. Vyzlečeného donaha a s klincom prepichnutým jazykom, ako to robila inkvizícia všetkým, čo vyhlásila za kacírov, ho upálili na "pomalom" ohni na rímskom námestí Campo dei Fiore v Ríme kde od konca 19. storočia stojí jeho pomník.
„Ako všetky zákony prírody, aj pravda je stála a nemenná.“
„Kto zväčšuje múdrosť, zväčšuje bolesť.“
„Láska je ako cintorínsky kvietok, ani na hrobe nevädne.“
„Život je boj o právo na lásku, ktorej plodom je spokojnosť so sebou samým.“
"Vynášate nado mnou rozsudok s väčším strachom, než s akým ja ho počúvam"
„Pravá láska je okúzlenie niečím nehmotným.“
srelkaa-Giordano Bruno.jpg
V období vrcholnej renesancie sa objavila kníhtlač - vynález, ktorý znamenal kultúrny prevrat. Vynálezcom kníhítlače bol Nemec Ján Gutenberg
srelkaa-Ján Gutenberg.jpg
mohučský mešťan. Ján Gutenberg bol vyučeným zlatníkom.
V rokoch 1430 - 1434 žil vo Francúzsku, potom sa vrátil do rodného Mohuča, kde okolo roku 1443 vytlačil prvé texty. Za najstaršiu tlač sa považuje Zlomok Sibyliných kníh. No jeho naj slávnej šou tlačou je dvojdielna a trojdielna Bžblža. Gutenberg najprv študoval staré drevorezby. Na základe tohto štúdia zdokonalil postup, pri ktorom bolo možné jednotlivé písmená adliať z mäkkého olova a umiestniť a upevniť tak, aby vytvárali slová a celé stránky. Jeho vynález umožnil veľmi rýchlo rozšíriť renesančné a humanistické myšlienok. do celého sveta. Ján Gutenberg vynaliezol kníhtlač okolo roku 1443. Parado¬xom je, že krátko potom prišiel o celý majetok v súdnych sporoch, v ktorých išlo o prvenstvo vo vynáleze kmlltlače. Gutenberg zomrel roku 1468 v chudobe.
Klame ako keď tlačí.
Leonardo da Vinci (1452 - 1519)
Bola to významná osobnosť umenia, vedy, techniky, fyziky, lekárstva a mnohých iných oblastí života.
srelkaa-Leonardo daVinci.jpg
Bol synom bohatého notára a vidieckej ženy.Dostal najlepšie vzdelanie. Bol príťažlivý, presvedčivý v konverzáciách a okolo r. 1466 bol prijatý do ateliéru Andreu del Verrocchiho, najvýznamnejšieho florentského maliara a sochára tej doby. V jeho dielni sa Leonardo učil mnohým druhom výtvarného umenia .V r. 1472 vstúpil do spoločnosti florentských maliarov.V r. 1482 vstúpil do služieb vojvodu, Ludovica Sforzu. Okrem iného asistoval talianskemu matematikovi Lucovi Paciolim v oslavovanej práci Divina proportione (1509).Najdôležitejšie z jeho malieb v Miláne bola Madona v skalách. V r. 1495 až 1497 pracoval na veľkolepom diele Posledná večera. Toto dielo sa objavilo aj v prekvapivej, pre niekoho poburujúcej knihe Da Vinciho Kód.
Počas obdobia vo Florencii namaľoval veľa portrétov, ale najznámejším je bezpochyby Mona Lisa, s jej tajuplným úsmevom. Tento z najlepších
portrétov aké kedy namaľoval, je tiaž známy ako La Gioconda. V anatómii študoval obeh krvi a činnosti oka. Urobil objavy v meterológii a geológii, zistil efekt mesiaca na príliv a odliv, objasnil modern koncepciu formácie kontinentov a získal neuveritežné poznatky o prírode vďaka fosíliám a mušliam. Bol medzi zakladatežmi vedného odboru hydrauliky a pravdepodobne navrhol hydrometer; jeho schéma riečnej kanalizácie má ešte stále praktické využitie. Vynašiel obrovské množstvo užitočných prístrojov, medzi nim napríklad aj skafander.Anemometer bol skonštruovaný na zisťovanie smeru fúkania vetra a bol to vežmi významný vynález z hžadiska zlepšovania bezpečnosti letov.Viatím vetra sa tiež zaoberal Anemoskop, ktorý však pravdepodobne zisťoval rýchlosť vetra. Predchodcom dnešnej helikoptéry bola Leonardova Vzdušná skrutka, ktorá síce nikdy nevzlietla zo zemského povrchu, pretože e bozeskrutka neodkázala vyvynúť takú rýchlosť, no btento princíp zostal zachovaný aj pri neskoršom konštruovaní už spomínaného vrtuľníka.Inklinometer mal za úlohu kontrolovať vodorovnú pozíciu pri lete. Vo svojich poznámkach sa tiež zaoberal ideou padáka, ktorý však rozpracoval len teoreticky.
Skonštruoval niečo ako bojové delo, ktoré malo možnosť nastavenia uhla a výšky, pohyblivé, využitežné v boji. Oprášil náčrty z dávneho stredoveku a vylepšil baranidlo, ktoré sa dalo používať priamo na hradby miest..Až neskôr domyslel kožený odev určený na pobyt od vodou. Tiež skonštruoval vŕtačku, ktorá pozostávala z hlavice, kolieskového mechanizmu a kžuky, pomocou ktorej sa otáčala.Z ďalších jeho nápadov našla zúžitkovanie aj v dnešnej dobe napríklad hydraulická píla. Jednoduchým systémom skonštruoval zariadenie na meranie vlhkosti vzduchu:boli to kvázi váhy, na jedenej strane mali vosk a na druhej rovnaké množstvo vlny, ktorá na rozdiel od vosku absorbuje vlhkosť. Odchýlka, ktorá vznikla vo vlhkom prostredí, keď vlna nasiakla vodou, sa prenášala na stupnicu na váhach.Odometer bol predchodcom dnešného tachometra.
Tento génius zomrel roku 1516 a nestihol dokončiť niektoré svoje vynálezy. Na svete dnes už hádam ani niet človeka,ktorý by ho nepoznal. Leonardo bol obrovský prínos pre vedu z každej strany.
Maľovanie je poézia, ktorá je videná ale nepočutá a poézia je maliarstvo, ktoré je počuté, ale nevidené
Kto chce za deň zbohatnúť, do roka chce odvisnúť.
Člověk má úžasnou schopnost hovořit, ale většina z toho, co říká je prázdná a klamná. Zvířata jí mají méně, ale to málo, co sdělují, je užitečné a pravdivé. A je lepší malá a pravdivá věc než obrovská faleš.
srelkaa filozofia.jpg
Veda o človeku - Druhá veľmi podstatná veda je „veda o minime“ a teda o človeku
ktorý je akoby minimálnou častou vesmíru a sveta. Ide o skúmanie ľudského tela a jeho funkcií. V tomto čase sa rozvíjajú a obohacujú vedomosti o orgánoch tela ako aj o ich fungovaní a tiež aj o ich liečbe (konajú sa verejné pitvy a diskusie o chorobách a ich liečbe). Všetky tieto vedomosti tvoria základy modernej medicíny a modernej farmácie. Najvýznamnejším vedcom tejto doby je Paracelsus (1493-1541) – nemecký lekár, ktorý sa vášnivo venoval alchýmií a položil základy farmácie. Jeho poznámky a poznatky sú dnes mimoriadne dôležité nielen vo farmácií, ale aj v medicíne, chémii a fyziológii. Prvý popis ľudského tela utvoril A. Vesalius a W. Harwey bol objaviteľom malého krvného obehu.
srelkaa-Paracelsus.jpg
bol zakladateľom lekárskej chémie a presadzoval názor, že poslaním chémia nie je príprava zlata, ale liekov na zmiernenie bolesti.Matka mu zomrela veľmi skoro. S otcom sa presťahoval do Villachu, kde sa mu dostalo základného vzdelania. Roku 1515/17 promoval na lekárskej fakulte vo Ferrare.Po štúdiách na univerzitách vo Viedni a v Bologni začal cestovať po celej Európe a zbierať ľudové múdrosti. Paracelsus strávil 90% svojho života na cestách. Stýkal sa s felčiarov, babiciam, korenárky a ránhojičmi.Paracelsus sa snažil založiť lekársku vedu na pokuse a pozorovanie účinkov rôznych chemických látok na ľudský organizmus. Ako jeden z prvých alchymistov vyhľadával látky s liečivými účinkami, používal tinktúry a extrakty. Prvýkrát vraj použil ópiovú tinktúru liečebne na tlmenie bolestí.
Dôležité miesto zaujíma Paracelsusovho náuka o vonkajšom znaku. Napr. rastliny s červenými kvetmi lieči krvácanie, so žltými alebo žltou šťavou slúži proti žltačke, rastliny s listami v tvare srdca liečia choroby srdca, v tvare pľúc pľúca a priedušky a ochlpené rastliny (žihľava) choroby vlasov - čo platí obmedzene dodnes.
Keby som sa bol sám neobrátil ku skúsenosti, starí lekári by ma boli ponechali vo slepote, nevidiaceho.
Lekár musí k chorobe, ako krava k jasliam.
Pre liečenie nestačí rozrezať telo ako keď sedliak skúma žaltár.
Jed od lieku odlišuje iba podávané množstvo.
srelkaa lekár.jpg
Ontológia: vytvorila vlastný systém sveta ovplyvnený novoplatonikmi:
Boha je Jedno- čiže to dokonalé, nekonečné, najvyššie, absolútne. Boh stvoril svet na základe matematických zákonitostí.

Gnozeológia: človek poznáva v 3 stupňoch :
1. zmyslami prijíma dojmy a vnemy z okolitého sveta
2. rozvažuje- usporadúva a systematizuje ich
3. rozmýšľa- robí závery, syntézu usporiadaných zmyslových dojmov
3. NÁBOŽENSKÁ FILOZOFIA
Vznik reformných hnutí a cirkví:
a) Ján Hus – 15.storočie – česká reformácia
b) Martin Luther – 16.storočie – Nemecko – luteráni – Filip Melanchthon - Nemecko
c) Ján Kalvín, Ulrich Zwingli – kalvíni – Švajčiarsko
v r. 1517 profesor teológie vo Wittenbergu- Martin Luther kritizoval renesančné katolícke náboženstvo (odpustky). Začalo to vyvesením 95 téz a skončilo odmietnutím pápežovej autority v polovici Európy. Luther založil protestantské náboženstvo, ktoré zjednodušilo bohoslužby. Kázalo, že vina sa dá ospravedlniť vierou a zmenilo ďalšie pravdy kázané katolicizmom. Lutherovo učenie spísal jeho pobočník Filip Melanchton. Na to nadviazali vo Švajčiarsku, kde viedli hnutie proti cirkvi U. Zwingli a Ján Kalvín- založili tzv. Kalvínske náboženstvo. V Anglicku zasa požil základy anglikánskej viery Henrich VIII. (lebo ho pápež Klement odmietol rozviesť s manželkou, vyhlásil mu neposlušnosť). Na dvore Henricha pôsobil i Thomas More, filozof.

Rekatolizácia nedala na seba dlho čakať a na Tridentskom koncile (1545-1563) zreformovali cirkevnú disciplínu. Výsledkom v svätej ríši rímskej bol Augsburský mier r. 1555- Koho panstvo, toho náboženstvo.
Nešťastným bohatstvím, v němž církev tone zjedovatělo, a otráveno je téměř všechno křesťanstvo. Psi se o kost hrýžou. Vezmi kost a přestanou.
ján hus.jpg
hus srelka.jpg
bol nemecký teológ, kazateľ a reformátor, zakladateľ protestantizmu, autor množstva duchovných, politických, pedagogických spisov, cirkevných piesní a prekladov. Jeho najvýznamnejším dielom je preklad Biblie do nemčiny.
srelkaa-Martin Luther.jpg
Martin Luther sa narodil 10. novembra 1483 v Eisleben ako jedno z deviatich detí baníka. Vyrastal v chudobných pomeroch, spojených s tvrdou výchovou. Jeho otec sa postupne vypracoval na úspešného podnikateľa, čo mu umožnilo financovať štúdiá svojho nadaného syna. V rokoch 1501-1505 Martin Luther študuje na univerzite v Erfurte filozofiu. Po získaní titulu magistra sa zapisuje na štúdium práv, krátko potom sa však rozhoduje vstúpiť do augustiniánskeho kláštora v Erfurte. Hoci je vzorný mních, pobyt v kláštore v ňom od začiatku vyvoláva pochybnosti o možnosti spasenia z vlastnej moci. V roku 1507 bol vysvätený za katolíckeho kňaza. O rok neskôr (1508) prechádza na univerzitu vo Wittenbergu, kde s krátkymi prestávkami - v roku 1511 cestuje vo veci svojho rádu do Ríma - prednáša filozofiu, neskôr aj teológiu. V roku 1512 sa stáva doktorom teológie a získava doživotnú
biblickú profesúru, a od roku 1513 začína vo Wittenbergu kazateľskú činnosť. V tomto období Luther prekonáva svoje pochybnosti a počas štúdia Písma dospieva k poznaniu, že Božia milosť platí pre každého, kto ju vierou prijme. Skúsenosti s rozporom medzi svojím svedomím, vychádzajúcim zo štúdia Biblie a oficiálnym učením vtedajšej cirkvi a jej praxou, vedú Luthera vo Wittenbergu 31. októbra 1517 k uverejneniu 95 téz, určených pre akademickú diskusiu, ktoré najmä kriticky reagovali na prax odpustkov (všeobecne rozšírená legenda o tom , že je pribil na bránu kostola nie je úplne potvrdená). (Pápež Lev X. vydal v roku 1515 bulu o predaji odpustkov pre stavbu Petrovho chrámu v Ríme). Tézy, ktoré sa bez vedomia Luthera rýchlo rozšírili, vyvolali kvôli vtedajšej všeobecnej nespokojnosti s cirkvou veľký ohlas. Oficiálne miesta spočiatku reagujú na obviňovanie z kacírstva zo strany dominikánov veľmi zdržanlivo, Luther je totiž chránencom saského kurfirsta Fridricha III. Múdreho (rod Wettin). Namiesto aby šiel do Ríma, kam ho predvolali, presadí kurfirst, aby Luthera vypočul kardinál Kajetán v Augsburgu (1518). Ten Lutherovi hrozí kliatbou. V roku 1519 sa Luther zúčastňuje rozpravy s Eckom v Lipsku, v ktorej popiera neomylnosť pápeža a koncilov. Rím v roku 1520 oficiálne vydáva bulu s hrozbou kliatby. Luther vydáva reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajuje. Keď po ich verejnom pálení reaguje Luther spálením pápežskej buly, nariadi Lev X. 1521 jeho exkomunikáciu. Keď svoje tézy neodvolal ani na ríšskom sneme vo Wormse, vydáva cisár Karol V. proti Lutherovi wormský edikt (vyhlásenie za kacíra, zákaz spisov). Fridrich III. Múdry nechá Luthera bezprostredne uniesť do azylu na hrad Wartburg, kde reformátor zdržiava v rokoch 1521-1522. Tu prekladá Nový zákon. Lutherove myšlienky sa medzitým lavínovito šíria a vyvolávajú v celej krajine búrlivé prijatie. Od radikálnych prejavov priaznivcov nového učenia sa Luther od začiatku ostro dištancuje. 1522 sa vracia do Wittenbergu, aby zastavil obrazoborectvo. 1524 začína Luther opäť prednášať, vystupuje proti Tomášovi Müntzer, ktorý svojimi kázňami podnecoval sedliakov k nepokojom. Dňa 13. júna 1525 uzatvára Luther manželstvo s bývalou mníškou Katarínou von Bora. 1528 sa reformátor zúčastňuje návštev na farnostiach v saskom kurfirstve, pri ktorých sa presvedčí o ich duchovne zaostalom stave. Marburské náboženské rozhovory 1529, na ktorých diskutuje Luther okrem iného. S Ulrichom Zwinglim, s cieľom vytvoriť teologickú jednotu evanjelickej strany proti katolíkom, stroskotávajú. So svojím spolupracovníkom Philippom Melanchthonom kladie Martin Luther základy inštitucializovanej nové, evanjelickej cirkvi (Melanchthonove Augsburské vyznanie z roku 1530). Preklad Starého zákona Luther dokončuje za spolupráce iných wittenberských teológov v roku 1534. V zostávajúcom období svojho života sa Luther venuje podpore novo vznikajúce inštitúcie, riešenie cirkevnopolitických a praktických teologických otázok a vydáva v neposlednom rade rad ostrých polemických spisov. Pred svojou smrťou trpí prepracovaním. Umiera v Eisleben 18. februára 1546 vo veku 62 rokov.
Hrad přepevný je Pán Bůh náš.
Človek, ktorý nie je ochotný pre niečo zomrieť, nie je hoden toho, aby žil.
Nepravda je ako snehová guľa: čím dlhšie ju váľaš, tým je väčšia
Ľudské srdce sa podobá mlýnskému kameni. Nasypete Ak pod neho pšenicu, rozomieľa ju v múku, nenasype-li, drví sám seba.
Otáľania a chvat sú protichodné vlastnosti
Pravda je mocnejšie ako výrečnosť
Šťastie ľudí zmätie viac než nešťastie
srelkaa vtak.png
4. SPOLOČENSKY ORIENTOVANÍ FILOZOFI
v období renesancie je už človek chápaný inakšie- ako občan, slobodne mysliaca a nezávislá osobnosť, ktorá sa podriaďuje pozemským zákonom (štátu, spolunažívaniu) a morálke spoločnosti. Etické konanie človeka nie je dané náboženstvom, ale hodnotami v spoločnosti. Človek sa nemá riadiť len náboženstvom, veriť, že mu Boh pomôže, ale spoľahnúť sa na seba, na svoje sily a na svoje schopnosti (=humanizmus). Známym predstaviteľom tohto smeru je Erazmus Rotterdamský, kritik cirkevných i svetských autorít.
V renesancii pôsobilo i viacero filozofov, ktorí sa zaoberali otázkami štátu.
Nicollo Macchiavelli (14677-1527) :
napísal dielo VLADÁR, v ktorom opisuje, ako by mal vyzerať panovník štátu:

Panovník môže na získanie a udržanie moci použiť akékoľvek prostriedky. Ak je možné použiť jednoduchšie, tak ich panovník použije. Znie to cynicky a nemravne. Na druhej strane však by sa mal tento v skutočnosti krutý panovník tváriť pred ľudom tak, aby vyzeral, že je cnostný, že je symbol dôveryhodnosti, ľudskosti či milosti. Prečo? Lebo najdôležitejším cieľom štátu by malo vyť jeho šťastie- aby ho panovník zabezpečil musí byť krutý, no aby ľud bol šťastný, musí sa k nemu tváriť milo.

Štát by mal byť nezávislý od cirkvi má byť založený na národnom charaktere.

V medzinárodných vzťahoch neplatí morálka ani právo ale len holý boj o moc.
Bol zakladateľom modernej politickej teórie, ktorý bol predstaviteľom prvej koncepcie renesančnej sociálnej filozofie.
srelkaa Macchiavelli.jpg
sa narodil vo Florencii, meste veľkého duchovného znovuzrodenia, v ktorom rozkvitala národná literatúra a nová filozofia a umenie. Už od mladosti mal vyhranený záujem o politické problémy. Z tohto dôvodu študoval diela starovekých autorov, ktoré on sám chápal ako učebnice politiky, ako materiál slúžiaci na politickú analýzu.
V roku 1498, keď sa Florencia stala republikou získal post vládneho úradníka, štrnásť rokv vykonával náročné a zodpovedné funkcie sekretára kolégia zahraničných vecí a vojenstva florentskej signorie. Zúčastnil sa rôznych posolstiev do Ríma, Francúzska, Nemecka, písal úvahy o zahraničnej politike Florencie, v ktorých sa preukazuje ako dôvtipný analytik. Venoval sa aj vojenskej problematike. Práve tieto jeho politické skúsenosti, doplnené čítaním starovekých autorov,
predstavujú základné východiská pre koncipovanie jeho filozoficko- politickej teórie. V rôznych politických misiách spoznával politickú situáciu času, v ktorom žil, ale do cesty sa mu postavil Ceasare Borgia, syn Alexandra VI., impozantná postava vladára. Pád florentskej republiky stiahol so sebou aj Machiavelliho.
Po mnohých politických medzihrách dúfal, že po znovuzrodení starej republikánskej ústavy vo Florencií ako sekretár „Rady desiatich“, opäť príde na rad. Odmietnutie radných ho ranilo. 21. júna 1527 zatrpknutý zomiera a pochovaný je v kostole Santa Crose vo Florencii.
„Osud je len prostredím, súhrnom podmienok v ktorých človek musí konať, osud rozhoduje o polovici našich skutkov ale necháva nám voľnú ruku nad druhou polovicou.“
srelkaa Roma 2016.png
„Medzi životom, aký je, a životom, aký by mal byť, je tak veľkýrozdiel, že ten, kto nedává pozor, čo sa deje, a rieši iba to, čo sa stáťmalo, robí omnoho viac pre svoju skazu ako pre prežitie.“
„Všetci ľudia sú zlí, kým ich potreba neprivedie k tomu, aby boli dobrí.“
„Tak je to aj s osudom, ukazuje svoju moc tam kde niet ochrannej sily svojou zúrivosťou doráža tam kde vie, že niet hrádzi a hradieb ktoré by ju skrotili.
V politike, kde nie je odvolávacího súdu, súdi človek podľa výsledku.
srelkaaHugo Grotius.jpg
bol teológom na vec mal opačný názor ako Macchiavelli.
Počas vojny i v mieri má medzi štátmi platiť medzinárodné právo: Vojna sa má viesť spravodlivo, počas nej sa majú používať isté pravidlá hry- morálne zákony. Vojna má vzniknúť len za účelom napravenia nejakej nespravodlivosti, keď už zlyhali ostatné cesty riešenia problému. Musia sa tu dodržiavať aspoň tie práva, ktoré dostal človek pri svojom vytvorení- tzv. prirodzené práva.
Sloboda má slúžiť záujmom spoločnosti prostredníctvom trestov.
bol filozofom, súdnym obhajcom, žil na dvore kráľa Henricha VIII. Jeho dielo má názov UTÓPIA a opisuje ideálnu spoločnosť:
srelkaa- Thomas More.jpg
Sv. Thomas More lat. Morus bol anglický právnik, spisovateľ a filozof štátu. 1529 lordom-kancelárom; podporoval protireformáciu. Autor spisu Utópia kde opísal ideálny ostrov, na ktorom platili princípy rovnosti. Kráľ Henrich VIII. ho povýšil do šľachtického stavu, no neskôr ho on sám dal aj popraviť, lebo Thomas mu ako jeho dvorný radca nechcel schváliť rozvod a svadbu s inou ženou, pretože sa to priečilo kresťanskej náuke.
Utópia je ostrov s 54 mestami, každé má 6000 domácností a polia, na ktorých pracujú ľudia na 2 roky vyslaní na vidiek. V meste si ľudia každých 10 rokov menia domy, nič nie je súkromné, všetko patrí všetkým. Všetci sú vyučený a pracujú 6 hodín denne. Základom spoločnosti je rodina. Vek svadby je určený.
Ak sa prekročí počet obyvateľov, musia sa založiť kolónie mimo ostrova. Občan nedostane jedlo, ak v ten deň nepracoval. Peniaze neexistujú, drahé kovy nemajú hodnotu.
Muži u ženy dostávajú vojenský výcvik, vojny sa vedú na obranu pred dobyvateľmi a na oslobodenie utláčaných. Medzi mužmi a ženami nie sú rozdiely.
Základom štátu je zrušenie súkromného vlastníctva a rovná spoločenská situácia.
„Katovi: Robíš mi veľkú službu, posielaš ma do neba.“
Bože, keď to všetko rozvážim, potom sa mi každý dnešný štát javí len ako zrada boháčov, ktorí pod zámienkou spoločného blaha sledujú svoje vlastné výhody a všakovakými úskokmi sa usilujú len o to, aby si zabezpečili vlastníctvo všetkého, čo neoprávnene získali, a aby prácu chudoby získali a vyťažili za najmenšiu možnú odmenu. Takéto podarené ustanovenia zriaďujú bohatí v mene celku, teda aj chudobných, a nazývajú ich zákony.
„Skutočný muž neutrpí škodu aj keby o hlavu prišiel.“
laske srelkaa.png
bol taliansky filozof, teológ, astrológ a básnik.
srelkaa-Campanella.jpg
Narodil sa v roku 1568 v Kalábrii. Ako pätnásťročný vstúpil do dominikánskeho kláštora. Ovplyvňovali a motivovali ho túžba po poznaní, básnická fantázia a viera. Študoval antickú a cirkevnú tradíciu. Vo väčšine ďalších otázok sa Campanella prikláňal k renesančnej prírodnej filozofii 16. storočia. Opakom scholastickej tradície bolo nové učenie o nebi a zemi, ku ktorému sa Campanella tiež prikláňal. V scholastickej tradícii opozícia neba a zeme nemala len fyzikálny, ale tiež mravný význam. Campanella sa dostával do konfliktov s cirkvou. Prvý krát stál pred cirkevným súdom za nedodržanie základných inštitucionálnych požiadaviek týkajúcich sa vypožičiavania kníh z kláštornej knižnice. Neskôr bol podozrivý z „pythagorejských názorov“. Najvážnejšie následky mal tretí súdny proces (1594 – 1595), v ktorom bol obvinený zo styku s istým judaistom, ktorý popieral existenciu Krista.
Aby získal v procese priaznivé hlasy, napísal práce, ktoré venoval pápežovi a zasvätil ich obhajobe a propagácií nárokov cirkvi na nadvládu nad svetskou vládou. Tím sa zapojil do protireformačného hnutia.V tomto období bol literárne veľmi činný a to nielen pre svoju obranu. Napísal vtedy množstvo básní, ktoré patria k najlepším aké zanechal. Vyjadruje sa v nich otvorene a s odvahou. Podľa neho trpia všetky štáty troma základnými zápormi, ktorými sú tyrania, sofistika a pokrytectvo. Ich spoločným prameňom je sebectvo, ktorého odstránenie je hlavnou úlohou filozofie. Protikladom sebectva je láska, ktorá prekračuje všetky hranice a obmedzenia. Vo väzení napísal Campanella aj Slnečný štát.V roku 1603 bol Campanella odsúdený na doživotie, napriek tomu však pokračoval v obhajovaní svojho presvedčenia o súlade prírodného a náboženského poznania. V roku 1616 oznámil kardinál Bellarmin, že učenie o pohybe Zeme odporuje Písmu. Campanella vystúpil s prácou Obrana Galileiho a snažil sa dokázať, že boh a príroda a spôsoby ich poznania si odporovať nesmú. Na základe toho bol život v Ríme pre neho nemožný a preto v roku 1634 odišiel do Francúzska, kde ho priaznivo prijali mnohé významné osobnosti, medzi ktorými bol i kráľ a kardinál Richelieu. Tu vyšli viaceré jeho diela, medzi ktorými bol tiež Slnečný štát. K myšlienkam tohto diela sa vrátil v jednej zo svojich posledných prác. Nádej na uskutočnenie týchto myšlienok videl v budúcom francúzskom kráľovi. Tomasso Campanella zomrel v Paríži v roku 1639.
Bez učenia ani svätec nedokáže prednášať správne úsudky.
Etika – morálka – 2 línie uvažovania:
1. Učenecká, filologická rovina etiky – teória zavádzaná do škôl – ERAZMUS ROTTERDAMSKÝ – dielo: „Chvála bláznivosti“ – znevažuje a kritizuje najvyššie autority (panovník – svetský moc, pápež – cirkevná moc, duchovných) -najvyššou autoritou je kritický ľudský rozum - Predstaviteľ humanizmu – vďaka nemu sa humanizmus šíri do Európy, teória tolerancie
2. Laická rovina etiky – každodenné správanie sa ľudí, hľadanie istôt v sebe samom (socializácia, zachovanie vlastnej identity) – humanista MICHEL DE MONTAIGNE – dielo: „Eseje“
Základom jeho filozofie bola morálka, etika a výzva k tolerancii. Jeho filozofia sa nazýva aj laická. Viedla k skepticizmu.
srelkaa Michel de Montaigne.jpg
Narodil sa na zámku Montaignev juhozápadnom Francúzsku v bohatej šľachtickej rodine. Jeho otec bol dlhoročným starostom Bordeaux, istý čas pôsobil aj v Taliansku ako vojak. Matka pochádzala z bohatej španielskej rodiny (jej otec bol židovského pôvodu, ktorý konvertoval na protestantizmus, matka katolíčka).
Veľký dôraz, predovšetkým z otcovej strany, sa kládol na Michelovu výchovu. Prvé tri roky svojho života prežil v obyčajnej vidieckej rodine, potom ho previezli späť na zámok, kde sa s ním rozprávali len po latinsky. Až keď hovoril plynule týmto jazykom - ako šesťročný, začal sa učiť svoj rodný jazyk.
Okolo roku 1539 ho poslali do prestížnej bordeauxskej internátnej školy - Collège de Guyenne, potom vyštudoval v Toulouse práva a roku 1556 sa stal členom súdneho dvora v Périgueux. O rok neskôr začal pôsobiť v bordeauxskom parlamente.
V roku 1566 sa oženil s Františkou de la Chassaigne, s ktorou mal 5 detí. Iba jediná dcéra však svojho otca prežila.
Jeho otec zomrel roku 1568 a o dva roky neskôr sa uchýlil na zdedený zámok, kde sa venoval štúdiu klasických antických autorov (hlavne Senecu a Plutarcha) a spisovaniu. V roku 1580 vyšlo prvé vydanie jeho Essayí.
Od roku 1580 začal cestovať. Navštívil Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a Taliansko. Práve v Ríme ho v roku 1581 zastihla správa, že ho zvolili za starostu Bordeaux. Na žiadosť kráľa Henricha III. tento úrad štyri roky aj zastával.
Michel de Montaigne zomrel v septembri 1592 a je pochovaný blízko svojho zámku. Neskôr jeho pozostatky previezli do Bordeaux.
Naším najhodnotnejším a najslávnejším veľdielom nech je žiť primerane. Všetko ostatné - moc, bohatstvo, sláva - to sú len bezvýznamné dodatky a príspevky...[
Mlčanlivosť a skromnosť sú veľkou pomocou pri rozhovore.
Musíš sa mnoho učiť, aby si spoznal, ako málo vieš.
Dôvera v dobrotu druhých je závažným svedectvom o vlastnej dobrote.
Dbajme, aby nám staroba nezanechala vrásky aj na duši, keď ich už robí na tvári.
srelkaa cieľ.png
text (3).gif
srelinka.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
svet.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
srelinka.gif
srelinka.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelinka.gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
srelinka.gif
svetonázor%20a%20srelkaa.jpg
srelkaa-alenka1.gif
Flag Counter
Zdroj:vlastný materiál- ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one