„Svetonázor“

text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
4.st.pr.Kr. - 4.st.po Kr.
Čo je to helenizmus?
Sprostredkováva kultúru medzi Gréckom a Rímom, ide o sprostredkovanie pôvodnej gréckej vzdelanosti do Ríma, Kartága, na východ, ...
Hovorí sa o novom životnom naladení - "CHUŤ ŽIŤ A UŽÍVAŤ"
Na poli filozofie sa riešia otázky (dnešnými slovami povedané) "biotechniky" , akým spôsobom žiť?
Gréci sa dostávajú pod nadvládu Alexandra Macedónskeho, strácajú štátnu samostatnosť, sú nešťastní, strácajú svoju hrdosť a to sa odráža vo filozofii, kde sa objavuje zúfalstvo, beznádej, smútok, bezradnosť,i nevidia perspektívy svojho bytia, zameriavajú sa preto na otázky etické, svojou filozofiou poskytujú návody, ako zvládnuť život v tejto neutešenej situácii, ide o istý úpadok filozofie, nič originálne táto filozofia nepriniesla. Do popredia sa dostávajú Rimania a latinčina.
Epikureizmus
- zdôrazňovali hedonizmus = pôžitkárstvo, užívanie si svetských radostí
- s mierou hlásali umiernenosť, striedmosť
- debatovali o eutanázii, mnohí z nich vrátane Epikura spáchali samovraždu – verili, že všetko je len preskupením atomóv
- užívali si život a rozkoš
- vyhýbali sa nepríjemným situáciám a veciam
- hľadali pokoj, ataraxiu a rovnováhu duše
- hlásali, že je treba zbaviť dušu bolesti, strachu, hnevu, žiadostivosti
Ataraxiu môže dosiahnuť len pokojná duša filozofa, ktorá je naplnená duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov (napr.: hlad → prejedanie, ...)
Filozofia má napomôcť človeku dosiahnuť ATARAXIU, pričom ho zbavuje štyroch chorôb:
1) strach z Bohov
Bohovia ak aj žijú, nežijú v našom svete, ale v priestore medzi svetom a teda nemôžu zasahovať do ľudského života, nie sú strašní, netreba sa ich báť.

2) strach zo smrti
Smrť sa nás netýka, lebo pokiaľ sme tu my, tak tu nie je smrť, a keď je tu smrť, tak tu nie sme my. Život a smrť sa nikdy nemôžu stretnúť, smrť je len rozloženie dočasne spojených atómov.

3) strach z bolestí a útrap
Človek na základe poznania rozlišuje medzi bolesťou a slasťou. Volí si slasť, t.j. oslobodenie človeka od nevedomostí, povier = ataraxiu.

4) strach zo straty šťastia
človek na základe triezveho úsudku o veciach má konať len slasti, ktoré sú pre neho prijateľné a nebudú mu škodiť. Podľa hierarchie slastí, nižšie sa musia podriadiť vyšším.
srelkaa EPIKUROS zo SAMU.jpg
- založil školu - Epikurova záhrada
- pokračovateľ Demokritovho učenia atomizmu, na rozdiel od neho však nepovažuje prázdno za podmienku, ale za príčinu pohybu, atómy sa pohybujú nerovnomerným kmitavým pohybom.
nadväzuje na atomistov
bezhraničný vesmír sa skladá z telies a prázdna
telesá sa skladajú z atómov, ktoré sa líšia podľa veľkosti, tvaru a tiaže ( toto nie je u Demokrita ) aj duša je takýmto telesom
atómy sa pohybujú, pohyb je im vlastný na rozdiel od atomistov ich pohyb je svojvoľný, slobodný, nie po priamej vopred určenej línii
je proti nevyhnutnosti neznamená to odmietnutie zákonitosti, deklinácia je jednou z najvýznamnejších zákonitostí - ak by sa neodchýlili od
priamej línie, nemohli by sa stretnúť a nič by nemohlo vzniknúť
toto aplikuje aj v etike na slobodnú vôľu človeka
ústredný problém – šťastia
šťastie – rozkoš, slasť ( nemyslí tu pôžitkárstvo ), ktoré je cieľom života – je to stav, v ktorom človek necíti telesné
strasti a duševný nepokoj, je to slastný život, ktorý je podmienený rozumom a cnosťami, aby sa dosiahol tento stav
musí sa žiť cnostne a rozumne + musíme sa zbaviť predsudkov – strach zo smrti, strach z bohov
prostriedkom na zbavenie sa predsudkov je filozofia
múdry človek si vyberie príjemný život a nie dlhý a nepríjemný.
oslobodenie sa od predsudkov je cestou ku šťatiu
„Múdry človek verí, že je výhodnejšie rozumne myslieť a nemať šťastie ako nerozumne myslieť a mať šťastie.“
„Najväčším ziskom zo sebestačnosti je sloboda.“
„Dobro robiť je nielen krajšie, ale aj slastnejšie ako dobro prežívať.“
„Nemožno žiť šťastne bez toho, aby sme boli múdri, čestní a spravodliví, ani nemôžeme byť múdri, čestní a spravodliví bez toho, aby sme boli šťastní.“
„Pokiaľ existujeme, smrť nie je prítomná, a keď príde, už my nie sme. Smrť sa teda netýka ani živých, ani mŕtvych, pretože pri živých nie je prítomná a mŕtvi už nie sú tu.“
boh filozofia srelkaa.jpg

Stoicizmus

Škola stoikov dostala názov podľa gréckeho stoa, čo v preklade znamená stĺporadie, ktoré v Aténach kúpil jej zakladateľ Zenón z Kitia (336 – 264 pred n. l.) pre svoju školu. Vo vývine tejto školy rozlišujeme tri obdobia:
1. starší stoicizmus – Zenón z Kitia, Kleantes, Chrysippos
2. stredný stoicizmus – Panaitios, Poseidonios
3. rímsky stoicizmus – Seneca, Epiktetos, Marcus Aurelius

- pohŕdali materializmom, blahobytom – je to pominuteľné
- neriešili život v prepychu, človek má konať v súlade s rozumom, dôraz na vzdelanie
Etika je ústredným bodom stoickej filozofie
Etika vychádza z hesla „Ži v súlade = zhode s prírodným usporiadaním“, t.j. žiť v súlade s prírodou vonkajšou i vnútornou (vlastná prirodzenosť = JA), to znamená žiť cnostne.

Stoický mudrc
Je človek duševne silný, bohatý, schopný sebaovládania. V stave duševnej vyrovnanosti je schopný prijať čokoľvek bez najmenšieho vzrušenia, je schopný dosiahnuť ataraxiu, t.j. duševný pokoj zachovávaný za každých okolností. Podľa stoicizmu sa má človek zbavovať všetkých vášní a dospieť do stavu rozumnej vyrovnanosti. Pomocou svojho rozumu sa dokáže spojiť so svetovým rozumom, Logom. Tam spozná, kde je jeho miesto vo svete, podľa toho koná, nič ho neprinúti dobrovoľne opustiť svoj údel života. Ak človek nemôže žiť dobre, t.j. v súlade s logom, je lepšie zomrieť, a to i samovraždou (Zenón, Seneca). Vo svete vládne osudová nevyhnutnosť, t.j. všetko je determinované osudom. To znam., kto chce, toho osud vedie, ale kto sa mu stavia na odpor, toho vlečie násilne. A to sa volá fatalizmus. Fatalizmus je filozofická koncepcia, ktorá uznáva predurčenosť osudu.
stoický požiadavku rozlišovať, čo je dobré a čo je zlé je takmer neuskutočniteľný, ČO JE DOBRÉ A ČO JE ZLÉ JE VEĽMI RELATÍVNA A TENTO PROBLÉM siaha hlboko k hodnotám KAŽDÉHO Z NÁS!
starší stoicizmus
Stoicizmus (stoa = stĺporadie) : zakladateľ Zenon z Kitia
srelkaa-ZENÓN z KITIA.jpg
- filozofiu prirovnávajú k záhrade: pôda = fyzika, plot = logika, najlepšie zo záhrady sú plody = etika
- človek, aby bol šťastný, musí dosiahnuť pokoj, duševnú rovnováhu = ataraxia – stoický pokoj, heslo: „Nič a nikto ma za žiadnych okolností nerozhádže” – treba si zachovať kamennú tvár, nedávať najavo city, zamerať sa na svoje vnútro
- prevláda u nich intoverzia – len vo svojom vnútri sa človek môže cítiť slobodný
- zachádzajú až do flegmatizmu, egoizmu, ľahostajnosti
- boli kozmopoliti - uznávali akési svetoobčianstvo, mnohí z nich boli štátnici,
- učili ľudí aby sa nebáli chorôb, chudoby, nešťastia, lebo všetko je riadené zákonmi prírody, osudom = fatalizmus - každý sa s tým musí vyrovnať, nemá zmysel sa priečiť
Priateľ je druhé ja.
svetonazorZenón z Kitia.jpg
Kleanthes z Assu
bol grécky filozof
, spoluzakladateľ stoicizmu.
Za svetový princíp považoval Slnko.
Chrysippos zo Soloi - asi 281/277 pred Kr. – 208/204 pred Kr.
Od roku 232 pred Kr. tretí scholarcha starej stoickej školy. Svoj život zasvätil detailnému a všestrannému prepracovaniu stoickej filozofie, takže bol už v antike považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa tejto filozofickej školy. Patril medzi najplodnejších spisovateľov staroveku, z jeho diela sa však zachovali len zlomky.
stredný stoicizmus
Panaitios - okolo 185 pred Kr., Lindos – 109 pred Kr., Atény
bol grécky filozof, prvý predstaviteľ tzv. strednej Stoy.
Pochádzal z aristorkatického rodu, ktorého členovia vynikli vo vojne, športových hrách a verejnom živote.
Ako mládý muž bol žiakom gramatika Kratéta z Mallu, v Aténach počúval Diogena zo Seleukeie a Antipatra z Tarsu.
Kľúčovou udalosťou v Panaitiovom živote bolo nadviazanie styku s najvplyvnejším Rimanom vtedajšej doby Scipionom Aemilianom a jeho helénofilským kruhom.
Ako sprostredkovateľ poznania gréckej filozofie zohral Panaitios v rímskej kultúre významnú úlohu.
srelkaa poseidonios.JPG
bol grécky filozof,
predstaviteľ stoicizmu, najvýznamnejší žiak Panaitia, doxograf.

Spojil opäť jednotlivé vedy a filozofiu do jednoty. Podnikol študijné cesty po celom svete (jeho hlavnými odbormi boli zemepis, dejepis, astronómia), potom založil na Rode stoickú školu. Tak ho navštívil rad Rimanov, napr. Cicero a Pompeius, ktorého vojenským činom venoval obdivnú historiografickú monografiu.

Encyklopedické záujmy sa odrážajú v jeho literárnej tvorbe, známej dnes priamo iba zo zlomkov. Mal veľký vplyv na rímskych autorov: na Cicera, Sallustia, Caesara, Tacita, Seneku, Marka Aurelia. Cicero použil rad jeho prác, napr. v Somnium Scipionis cítiť ohlas jeho chápania sveta. Podľa neho je svet nesmierny živý organizmus, ktorého časti sú spojené obdivuhodnou harmóniou.
srelkaa slobody.jpg
rímsky stoicizmus
­ filozofiu delí na : logiku (plot, hlásanie ataraxie = duševný pokoj za každých okolností + cieľom života je dobro a súlad s prírodou), etiku (plod) a fyziku ­ život človeka je predurčený a on sám ho nemôže zmeniť
srelka Seneca.jpg
Seneca Mladší bol rímsky filozof, štátnik a spisovateľ. Bol vybraný ako učiteľ budúceho cisára Nera a neskôr pôsobil ako jeho poradca.
Vo filozofii nebol pôvodným mysliteľom; v duchu rímskeho stoicizmu venoval j k ostatným. Najpôsobivejšie sú v jeho pojednávaných tie miesta, kde sa výklad morálnych princípov opiera o autorove životní skúsenosti (Listy Luciliovi). Jediný stoik z doby rímskeho cisárstva, ktorý si uchoval záujem o prírodnú filozofiu a prírodovedu . Z básnickej tvorby sú najvýznamnejšie tragédie, založené na tradičných gréckych námetov a určené k prednášaniu a k čítaniu alebo k predvádzaní na javisku. Psychológia postáv je v nich potlačená; sú pojaté ako dramatický stret jednoduchých protipólov stoickej morálky, dobra a zla, cnosti a neresti. V ďalších storočiach bol Seneca cenený najmä ako veľký moralista
a jeho myšlienky, zhodujúce sa v mnohom s kresťanskou morálkou, boli v oblasti etiky veľmi využívané. pozornosť predovšetkým otázkam praktickej etiky, hájil myšlienku rovnosti ľudí a kládol dôraz na plnenie povinnosti, ktoré má človek k sebe samému a Mimoriadne veľký význam pre ďalší vývoj latinskej literatúry mal ako prozaik po stránke formálnej; obohatil výrazové prostriedky latiny, prispel k rozvoju latinskej filozofickej terminológie.
„Staroba je ako konto v banke. Vyberieš len to, čo vložíš.“
„Šťastný nie je ten, kto sa druhým zdá, šťastný je ten, kto sa sám pokladá za šťastného.“
„Múdry človek sa viac teší z toho, čo dal, ako z toho, čo dostal.“
„Ak sa dokáže človek zasmiať sám sebe, nevyjde zo smiechu po celý život.“
„Neverte, že človek sa môže stať šťastným nešťastím druhých.“
srelkaa seneca.jpg
srelkaa Epiktétos.jpg
Mladosť prežil ako otrok. . Po prepustení si otvoril v Ríme vlastnú filozofickú školu .Epiktetos sa stal dôležitým a váženým občanom a aj mnoho vplyvných osôb vyhľadávalo jeho pomoc v riešení najrôznejších problémov. Sám cisár Hadrianus si nadmieru vážil jeho múdrosti. Epiktetos zomrel vo veku asi 80 rokov,
Podľa Epikteta máme od prírody vrodený akýsi temný, nevyvinutý pojem dobra a zla. Nestačí teda zdanie každého človeka k tomu, aby niečomu bolo vskutku tak.'' - teda domnienka jednotlivca nie je dostatočným kritériom na určenie pravdy.
A dobro? Je to tiež len prázdny pojem, alebo má tiež hlbší význam, ktorý nám nevšímavým smrteľníkom uniká. A čo je vlastne pravá podstata dobra?
Každá duša je dielec (apospasma = útržok, zlomok) božskéj duše svetovej, ktorá je ako praoheň, hmotu prestupuje, oživuje a riadi.
delí filozofiu na tri základné časti, na logiku, fyziku a etiku, ale neprikladá im
rovnakú hodnotu.Cílem a zmyslom je mravný zdokonalenie, tu jadrom filozofie musí byť etika.Logika je podľa Epikteta základ všetkého filozofovania, lebo nás učí rozoznávať pravdu od nepravdy, Jednou z vedúcich zásad jeho moralizovania bolo totiž učenie o tom, že človek má žiť v súlade s prírodou, čo znamenalo neprotiviť sa akýmkoľvek ranám osudu zvonku, využiť ich čo najlepšie v boji o vnútornej mravné zdokonaľovanie ducha a srdca .
„Ak počuješ, že niekto o tebe rozpráva zle, namiesto toho, aby si sa bránil, povedz: "Zrejme ma nepozná dobre, pretože mám toľko iných chýb, ktoré by bol mohol spomenúť."“
„Človek musí milovať druhého nie tak, že ho potrebuje pre seba, ale že mu všetko odpúšťa.“
„Je len jediná cesta k šťastiu - prestať sa trápiť nad tým, čo je mimo našej moci.“
„Šťastie dáva bohatstvo iba dočasne, ako by ho človeku iba vypožičal, ale aby sme boli skutočne šťastní, to závisí len od našej vlastnej vôle.“
„Múdry človek sa nepachtí za vecami, ktoré nemá, ale teší sa z tých, ktoré má.“
šťastie srelkaa.jpg
srelkaa-MARCUS AURELIUS.jpg
bol rímsky cisár a filozof, predstaviteľ najmladšieho obdobia stoicizmu. Jeho filozofické myšlienky poznávame z jeho jediného spisu, zo zápiskov, ktoré si písaval ako osobný denník kedykoľvek doma, či vo vojenských táboroch. Zápisky sa volajú jednoducho- Ta eis heauton – Hovory k sebe samému. Aj názov svedčí o tom, že ich nemal v úmysle publikovať.
Človek je spojením tela a duše, v ktorej je treba okrem duše vo vlastnom slova zmysle rozlišovať ešte ducha, ktorý mu vládne. Je to čisto duchovný princíp človeka, vychádzajúci z duchovna samotného božstva. Jeho myšlienky, alebo postoje, by sa dali rozdeliť do viacerých skupín. A to postoj k bohom, k smrti, sebe a k druhým ľuďom.
Človek sa skladá z troch častí: z tela (sóma), ktoré má schopnosť
vnímania, z duše (psyché), ktorá je sídlom vášní a z mysle (nús), orgánu myslenia.
Smrť podľa neho znamená návrat k zemi z ktorej sme vzišli, akési oslobodenie duše a teda znovuzrodenie. Ľudský život prirovnáva k rieke. Je nestály a krátky, lebo pred naším narodením a aj po našej smrti je nekonečný prúd času. Preto ani nie je správne sa sťažovať na krátkosť života. ”Jednaj, hovor a mysli tak, akoby si sa mal už rozlúčiť so životom.” Kládol dôraz na osobnú- vnútornú silu jednotlivca. Jeho osobnú skromnosť vystihuje citát: ”Prijímaj skromne, zriekaj sa bez reptania!” (M. A., 1999, s.87) Detinské sa mu zdalo aj pachtenie za slávou a chválou. Veď chválou sa nestáva nič horším ani lepším. No a sláva je malicherná a nestála. Ľahko príde, ľahko aj odíde, a posmrtná sláva nemá väčšej hodnoty.
jeho dielo „Myšlienky k sebe samému“ („Rozhovory so sebou samým“) - vzniklo na území dnešného Slovenska, kde sa ako veliteľ légií ocitol počas vojen Markomanov s Kvádmi
Je to súbor 12 kníh, krátke úvahy o povinnostiach, ktoré má človek k sebe a k iným, zamyslenie sa nad ľudskými slabosťami, slová uznania tým, ktorým vďačí za svoj myšlienkový vývoj. Toto dielo malo vplyv aj na rozvoj literatúry, pretože túto literárnu formu neskôr využil aj Augustinus a Petrarca.
Marcus Aurelius, ktorý prijal stoickú náuku ako dvanásťročný, jej zostal verný po celý život a riadil sa ňou nielen vo svojom osobnom živote, ale i vo svojom štátnickom jednaní. Stoické cnosti odvahy, pevnosti a vernosti povinnostiam sa u neho spájajú so skutočnou vladárskou veľkosťou. Len veľmi ťažko nájdeme v dejinách taký prípad, aby tak veľká moc bola vykonávaná s takou mierou sebaovládania a sebazaprenia. Pohŕdajúc nádherou a pohodlnosťou, zahalený v jednoduchom vojenskom plášti, strávil svoj život vo vojenských táboroch svojich légií pri plnení povinností o ríšu.
"Život nám naloží len také bremeno, ktoré unesieme."
"Len jedna vec je cenná na svete: aby človek strávil život v pravde a spravodlivosti."
"Pozeraj sa dovnútra, z tvojho vnútra vyviera prameň dobra a ak ho neustále prehlbuješ, neustále žblnká."
"Kde človek padol, tam musí aj vstať, aby sa znova dostal hore."
"Skúsenosť je album, do ktorého si človek ukladá všetky možné lotroviny."
"Smutné je, ak sa v živote unaví duša skôr ako telo."
"Ak to nie je správne, nerob to. Ak to nie je pravda, nehovor to."
Antonius Marcus Aurelius srelkaa.jpg
Skepticizmus
Názov odvodený od slova
Skepsa – pochybovanie
Skeptoma – rozhliadať sa, oboznamovať sa, byť na rozpakoch
Skeptikos – skúmajúci, kritizujúci
Teda skepticizmus je schopnosť vymedzovať rôzna medzi sebou konfliktné tvrdenie,
ktoré sú čo do presvedčivosti a vierohodnosti rovnocenné, a z toho plynúce zdržanie sa úsudku
- skeptik nič neodmieta ani nepostuluje - "ani tak ani onak, neviem"
Skepticizmus - nedôvera v pravdivosť poznania!
-zakladateľ: PYRRHÓN z ELIDY
- epoché = zdržať sa vyjadrení o vonkajšej realite, zdržať sa súdenia
- zachovať ataraxiu, pokoj
- mali sa strániť ľudí, rozprávať sa sami so sebou, nedbať na mienku iných
- pochybovali o možnostiach poznať svet
- predstavitelia: SEXTUS EMPIRICUS, M.T.CICERO
rímsky filozof Marcus Tullius Cicero – preložil do latinčiny mnoho gréckych spisov,
tvrdil, že filozofia má učiť človeka pravde, dobru a kráse, „Filozofia je vodkyňa života,
je lekárka duše.“
- kládli si tri otázky a snažili sa dávať odpovede:
1. „Čo sú veci?“ – načo sú, ako fungujú, človek sa o nich nevie vyjadriť, lebo ich
nedokáže poznať
2. „Aký vzťah má človek k veciam zaujať?“ – môže mať dvojaký postoj – pozitívny alebo
negatívny
3. „Čo človek získa ak k veciam zaujme kladný vzťah?“ – nemôže robiť unáhlené závery,
musí sa radšej zdržať a tak dosiahne pokoj na duši
- skeptici pochybujú o možnosti poznať svet
- nemôžeme nič vedieť o tom, aké sú vonkajšie veci
- ku každému súdu môžeme uviesť protikladný súd, ktorý bude mať rovnakú hodnotu -
odporúčanie zdržať sa súdenia, vyjadrovania súdov
- až keď sa zbavíme nároku spoznať svet dospejeme do stavu duševného pokoja
- úsilie o dosiahnutie daného stavu by malo byť východiskom nášho praktického života
srelkaa-Pyrrhón z Élidy.jpg
Je zakladateľ skepticizmu.
Pôvodne bol maliarom.
Podľa Diogena Laertia sprevádzal kráľa Alexandra Veľkého na jeho výpravách a podľa Pausania mal v rodnej Elida pomník.
Aj z jeho diela sa - okrem jednej oslavné básne na Alexandra - nič nezachovalo a nevieme ani, či nejaké napísal.
Jeho vplyv bol zrejme založený na neotrasiteľnom pokoji a vyrovnanosti vo všetkých životných situáciách, o čom svedčia početné anekdoty.
Tento vnútorný pokoj urobil veľký dojem na jeho žiakov a nasledovníkov, akými boli najmä lekár a filozof Sextos Empeirikos, ale možno aj Epikuros.

Pyrrhónovou ústrednou myšlienkou je neistota akéhokoľvek poznania - ako zmyslového, tak rozumového.
Filozof, je človek, ktorý sa usiluje o ataraxiu, pričom musí odpovedať na 3 otázky:
1) Z čoho vznikajú a aké sú veci?
Odpoveď: Neviem, nemôžem ich spoznať. Povaha veci je nepoznateľná.
Poznávam ich iba v tom, ako sa javia.
2) Aký postoj – vzťah mám k nim zaujať?
Odpoveď: O ničom nemôžeme s určitosťou povedať, že je poznateľné – zdržíme sa úsudku o veciach.
3) Aký budem mať úžitok z tohto postoja?
Odpoveď: Pokoj = ataraxiu.

Skeptici: "O veciach možno povedať len to, že sa nám tak a tak javí, nie to, že sú také a také v skutočnosti." Skeptik: "Netvrdím, že med je sladký, súhlasím však s tým, že sa tak javí."
Skeptici hovoria, že nie je v našej kompetencii hovoriť o pravde, či nepravde! "
svetonázor-Sextus Empiricus-srelkaa.jpg
Sextos Empeirikos bol rímsky lekár a filozof gréckeho pôvodu.
Väčšinu svojho života prežil v Alexandrii. Dielo Sextos Empeirikos
Vďaka jeho dielu si možno urobiť obrázok o vtedajšom lekárstve nielen z laických pohľadov, ktoré sa vo vtedajšej literatúre vyskytujú relatívne často.
Filozoficky sa radil ku skeptikom, ale zrejme skôr patril skôr k filosofujícím spisovateľom, pretože v jeho dielach nachádzame predovšetkým súhrn myšlienok iných skeptikov.
Jeho prínos pre filozofiu je veľmi malý. Jeho význam spočíva predovšetkým v tom, že jeho diela sú, v oblasti antickej skrpse, najlepšie dochovaná a možno si z nich urobiť predstavu o logických vývodoch iných, starších filozofov.
„Počet úderov osudu si človek rozmnožuje sám.
„Stíchnite, básnici rímski, Gréci. ustúpte z cesty, rodí sa báseň, čo možno prekoná Iliadu.“
„Skutočná láska nepozná umiernenosť.“
„Láske veľmi osoží vernosť.“
„Dievča, čo je bez citu, nech má môj nepriateľ.“
„Neskôr alebo skôr každého čaká smrť; Nemôžeš uniknúť smrti, nech sa tvoj čas vlečie alebo letí; Každého čaká smrť.
„Pravá láska nepozná mieru.“
„Láska zhrdzavie, ale nevysťahuje sa.“
„V láske nás vedú oči; V láske je každý slepý.“
svetoveda srelkaa.jpg
svetonázor-M.T.CICERO-srelkaa.jpg
Jeden z najvýznamnejších starých Rimanov, všestranný vzdelanec, rečník, právnik, politik a filozof.Narodil sa v rodine vidieckeho aristokrata asi 100 kilometrov od Ríma, napriek svojmu pôvodu sa vďaka vzdelanosti a ctižiadostivosti (jeho heslom sa stalo krédo, ktoré Homér pripísal Achilovi – „Byť vždy najlepším a vo všetkom predčiť ostatných“) v Ríme presadil.Najprv sa stal známym ako právnik, a hneď svojím prvým veľkým prípadom si znepriatelil vládcu Ríma, Lucia Cornelia Sullu a radšej odišiel z Ríma do Grécka. Tam sa štyri roky venoval gréckej filozofii (mnohé z gréckych filozofických diel poznáme dnes len vďaka nemu) a zdokonaľoval sa v rečníckom umení.Do Ríma sa vrátil až po Sullovej smrti, potom sa už naplno vrhol do politiky a jeho kariéra bola rýchla – v roku 75 sa stal kvestorom Sicílie. V roku 69 sa stáva kurulským edilom ,
v roku 66 prétorom a pre rok 63 sa stáva konzulom .Počas svojho konzulátu potlačil pokus o štátny prevrat, čím si vyslúžil čestný titul Otec vlasti . To sa už ale doba rímskej republiky chýlila ku koncu – v roku 58 bol Cicero odsúdený na vyhnanstvo a musel odísť do Thessaloník.Po rozpade triumvirátu a vypuknutí občianskej vojny medzi Caesarom a Pompeiom sa Cicero snažil najprv o úlohu sprostredkovateľa, napokon sa v roku 50 rozhodol prikloniť na stranu Pompeia. Po tom, čo Caesar prekročil Rubikon , Cicero z Ríma utiekol a pripojil sa k pompeiovcom Po Caesarovom definitívnom víťazstve nad Pompeiom sa Cicero v roku 48 vrátil do Ríma .
V roku 44 bol Caesar zavraždený a Cicero obnovil republiku. Jeho popularita nevyhovovali Caesarovmu stúpencovi a nástupcovi Markovi Antoniovi, A keď sa Oktavián s Markom Antoniom dohodli a vytvorili v roku 43 Druhý triumvirát, začal mať Cicero vážny problém. Stúpenci Marka Antonia ho začali prenasledovať, až bol nútený utiecť z Ríma. Chcel sa uchýliť do Macedónie, ale to už nestihol – v decembri 43 ho prívrženci Marka Antonia našli a zabili. Jeho posledné slová vraj boli: „Na tom, čo robíte, nie je nič dobré, ale pokúste sa ma zabiť dobre.
„Nesnaž sa prevyšovať ostatných, ale sám seba.“
„Tažké je mlčať, keď cítiš bolesť.“
„Mýliť sa je ľudské.“
„Dejiny sú svedkami času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života a poslom minulosti.“
„Odvážny človek je plný viery.“
„Filozofia je zaiste liek pre dušu.“
„Žiť je ta najkrajšia vec na svete.“
Sen je obrazom smrti
„Ľudia sa ničím iným nepriblížia väčšmi k bohom ako tým, keď sa usilujú robiť šťastnými iných ľudí.“
svetonázor a srelkaa.jpg

Eklekticizmus

gr. eklegein – vyberať
Je to postup vytvárania filozofického výkladu sveta na základe preberania riešení jednotlivých problémov a tém z rozmanitých filozofických systémov
Ako škola antickej filozofie sa eklekticizmus začal šíriť v období helenistickej filozofie v 2.st.pr.Kr.
Nnajväčšie rozšírenie dosiahol v 1-2.st.pr.Kr. v období, keď nevznikali nijaké filozofické systémy
- v 1.st.pr.Kr. sa prejavovala tendencia zdôrazňovať skôr zhody ako rozdiely medzi filozofickými školami.
- predstavitelia: ANTIOCHOS z ASKALÓNU, PLUTARCHOS
- Filón Alexandrijský – zakladateľ, písal komentáre k piatim knihám Mojžišovím
- „O stavbe sveta“ – premýšľal o Bohu, pozemský svet sa snažil vysvetliť v súvislosti s Bohom
Antiochos z Askalónu, 125 p. Kr.- 68 pred Kr.
bol grécky filozof, scholarch Novej Akadémie. Učiteľ Cicerov. Mal značné sklony k eklekticizmu a zdôrazňoval príbuznosť medzi učením Platonovým, Aristotelovým a stoickým.
srelkaa  PLUTARCHOS.jpg
významný grécky spisovateľ – historik, filozof, autor moralistických diel.
Mal dobré vzťahy s delfskou veštiarňou, ktorú často navštevoval a dokonca sa stal aj jej kňazom. Podnikal poznávacie cesty po Grécku, Egypte a Malej Ázii a tiež viackrát navštívil Rím kvôli úradným povinnostiam a štúdiu. S Rimanmi udržiaval priateľské vzťahy a získal aj ich občianstvo. Vo svojej bohatej literárnej činnosti sa venoval rôznym otázkam filozofie, etike, teológii, lekárstvu, matematike či prírodovede. No neopomenul ani históriu, kde rád rozoberal problémy rôznych národov, miest či jednotlivých osôb.
K napísaniu jeho najznámejšieho diela, Životopisov, ho podnietil dobrý vzťah k Rimanom a tiež fakt, že spisy tohto druhu boli v Ríme pomerne obľúbené. Charakteristickou črtou takýchto životopisov sa stalo porovnávanie osôb rozdielnych národov.
Plutarchos ako Grék s dobrým vzťahom k Rimanom si zvolil porovnávanie vždy dvoch osôb, jedného Gréka a jedného Rimana. Dvojice do svojho diela vyberal tak, aby si boli podobné niečím, čo ich obzvlášť charakterizovalo, i keď žili v rôznej dobe. V životopisoch uvádza jednak historické skutočnosti, no i údaje, ktorých pravdivosť nie je úplne istá a snaží sa ich písať pútavým spôsobom, aby boli zaujímavé i pre bežného čitateľa.
„Obraz je mlčiaca báseň a báseň je hovoriaci obraz.“
Nie je možné milovať a zostať múdrym.
Keby bol svet spravodlivý, nebola by potrebná udatnosť.
Nepotrebujem priateľa, ktorý prikyvuje na všetko, čo poviem. Môj tieň kýva presnejšie.
Dúha nie je nič iné, ako odraz slnečného lúča. Ani rozprávka nie je nič iné, ako zahalená pravda.
filozofia srelkaa Plútarchos.jpg
srelkaa Filón Alexandrijský.jpg
významný náboženský filozof píšuci po grécky; ideový hovorca helenistických Židov. 39 - 40 viedol posolstvo Židov k rímskemu cisárovi Caligulovi. Za jediný zdroj skutočnej múdrosti pokladal Starý zákon (vykladal ho alegorickým spôsobom, aby vystihol jeho vnútorný zmysel); bol inšpirovaný však aj gréckymi filozofmi, obzvlášť Platónom a Stoik. Učil, že nemenný Boh pôsobí na svet pomocou sprostredkujúcich síl; prvý z nich je logos (Syn a zástupca Boží), interpretovaný v platónskom duchu ako súhrn ideí. Za najvyšší stupeň poznania pokladal extázu, pri ktorej do ľudskej duše preniká božský dych. Jeho učenie je dôležitým niple gréckej filozofie a kresťanstva.
filozofia srelkaa Filón Alexandrijský.jpg

Novoplatonizmus

Názov je odvodený od filozofie, avšak má prvky z Aristotelovho učenia, stoicizmu i skepticizmu.
- v 3.st.pr.Kr. boli všetky staré smery a s nimi aj eklekticizmus zatlačené novoplatonizmom
srelkaa Plótinos.jpg
bol najvýznamnejším predstaviteľom novoplatonizmu, hlási sa k Platónovmu učeniu.
Jeho význam spočíva v tom, že synteticky spracoval poznatky gréckej filozofie, a tak pripravil pôdu pre nástup kresťanského učenia a jeho šírenie. Plotinos a jeho žiaci sa pokladali za vykladačov Platóna. Svoje práce nevydával, vydal ich jeho žiak Porfýrius. Je to 6 kníh, z ktorých každá má 9 rozpráv = ENNEADY (deviatky). Inšpiroval sa Platónom, odmieta však myšlienku o dvoch svetoch.
Plotínos bol filozof, ktorý vyhlasoval, že ako človek zažíva stratu svojej vlastnej identity.
Tvrdil, že jeho duša splynula s Bohom. Jeho učenie vychádza z existencie Boha ako jediného princípu všetkého bytia. „Jedno“ ­ je centrálny pojem Plotinovej
filozofie. Plotinos tvrdí, že „jedno“ obsahuje všetko bytie. Jedno je Boh a Boh je vo všetkom, čo existuje. Matéria je pri tom podľa Plotina len najnižšia forma bytia.
Matéria je niečo, čo má hodnotu ničoho, je v nej minimum božského princípu. Plotinos matériou pohŕdal a tvrdil, že nenávidí a hanbí sa svoje vlastné materiálne telo.
„Jedno“ je dobro, krása, pravda je to dokonalé, večné a absolútne. Plotinos hovorí, že aj človek môže dosiahnuť absolútne a večné, musí však prejsť „štádiom očistenia“. Štádium očistenia umožní osvietenie – teda nahliadnutie na „jedno“. Práve v tomto bode Plotinovej filozofie sa ukazuje vplyv orientálnej filozofie.
Očistenie môže dosiahnuť človek jedine mystickým zážitkom.Uvažovanie je možné len ako bytostná jednota ľudskej duše a Boha. Plotinos mal vplyv na stredovekú filozofiu a tiež na kresťanstvo.
Ľudia nesmú vždy vidieť len zlo, ale keď ho vidia, pohrávajú sa s obrazom krásna, aby mali načo spomínať
srelkaa Plótinos.jpg
Novoplatonizmus je zmesou starogréckej filozofie a orientálnej filozofie
Všetko hmotné čo existuje je zlo
zavŕšenie smerov helenistickej filozofie
Grécky jazyk
Zjednocoval rôzne sociálno – politické etnické skupiny, čím podporoval myšlienku spriaznenosti všetkých ľudí, pretože majú rovnaký pôvod a určenie. Táto myšlienka spolu s myšlienkou prirodzeného práva, ktoré sa vzťahuje na všetky živé tvory, i skutočnosť, že filozofia začína v mnohom plniť náboženské funkcie, pripravovali nástup rodiaceho sa kresťanstva.
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka1.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
text (3).gif
srelkaa-alenka1.gif
text (3).gif
srelinka.gif
Flag Counter
Zdroj:vlastný materiál- ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one