„Svetonázor“
Grécky pôvod názvu filozofia je odvodený z dvoch slov: filein = milovať a sofia =múdrosť, poznanie, vedenie. Filozofia predstavuje lásku k múdrosti. Nikdy však nebude celkom jasné, čo vlastne filozofia je. Ide skôr o to, aký vzťah k nej sami nadobudneme a o aký pohľad na filozofiu sa pokúsime.
Neviem ako Vy, čo práve čítate tieto písmenká vnímate pojem filozofia. Pre mňa osobne je filozofia najlepšie pochopiteľná ako teória SVETONÁZORu (svetonáhľadu).A preto som tak nazvala aj svoj web.
V tejto podobe sa naše filozofovanie dotýka aj každodenného života, jeho problémov a ich riešenia. Zasahuje rovinu nášho prežívania, stáva sa naším spôsobom žitia. Núti nás neustále klásť „základné otázky“....a hľadáme, snažíme sa pochopiť existenciu z rôznych pohľadov...preto aj odkazy na moje stránky sú tak veľmi rôznorodé- rovnako ako moje myslenie....Bože, priznávam, že čím viac hľadám, tým si viac kladiem otázok a viac a viac chápem, ako málo viem.....
No to, čo ako človek azda nikdy nemôžem, je vzdať sa úporného hľadania pravdy, dobra, krásy a lásky. Klásť otázky po zmysle života je vlastne prehlbovanie ľudskosti v nás. Úcta k životu znamená spoluúčasť na osudoch života iných, povinnosť napomáhať, podporovať a odstraňovať
všetku biedu a bolesť, ktorá je v našich možnostiach. Zodpovednosť nemožno zľahčovať tým, že zatvárame oči pred utrpením, ktoré je navôkol. A týka sa sa to rovnako človeka, ako aj zvierat. Príroda nepozná bázeň pred životom. Živé bytosti žijú na úkor iných živých bytostí.. zrazu sa cítime bezmocní. A tak nás pokušiteľské hlasy nabádajú zbaviť sa schopnosti spoluprežívania, pestovať v sebe bezcitnosť, ľahostajnosť a bezmyšlienkovitosť.Ale aj to málo, čo môžeme urobiť, je veľa v tom svojom malom svete.
Často sa ocitáme aj v kritických situáciách. Sú šancou k zmene. Čo s tým, keď sa nám „zosype“ celý svet, všetko, v čo sme verili, vyznávali a ľúbili ? Bez vysvetlenia...bez varovania, bez slov.Môžeme si ešte klásť v živote nejaký cieľ, veriť v dobro a lásku? Áno. Cieľom je situácii porozumieť. A aby sme situácii porozumeli, potrebujeme mobilizovať múdrosť....
Kedysi dávno som čítalá slovká, ktoré mi utkveli v pamäti: "Filozofia, to sú ruky našej mysle".......tak poďme pracovať................4.10. 2016.....srelkaa
Neviem ako Vy, čo práve čítate tieto písmenká vnímate pojem filozofia. Pre mňa osobne je filozofia najlepšie pochopiteľná ako teória SVETONÁZORu (svetonáhľadu).A preto som tak nazvala aj svoj web.
V tejto podobe sa naše filozofovanie dotýka aj každodenného života, jeho problémov a ich riešenia. Zasahuje rovinu nášho prežívania, stáva sa naším spôsobom žitia. Núti nás neustále klásť „základné otázky“....a hľadáme, snažíme sa pochopiť existenciu z rôznych pohľadov...preto aj odkazy na moje stránky sú tak veľmi rôznorodé- rovnako ako moje myslenie....Bože, priznávam, že čím viac hľadám, tým si viac kladiem otázok a viac a viac chápem, ako málo viem.....
No to, čo ako človek azda nikdy nemôžem, je vzdať sa úporného hľadania pravdy, dobra, krásy a lásky. Klásť otázky po zmysle života je vlastne prehlbovanie ľudskosti v nás. Úcta k životu znamená spoluúčasť na osudoch života iných, povinnosť napomáhať, podporovať a odstraňovať
všetku biedu a bolesť, ktorá je v našich možnostiach. Zodpovednosť nemožno zľahčovať tým, že zatvárame oči pred utrpením, ktoré je navôkol. A týka sa sa to rovnako človeka, ako aj zvierat. Príroda nepozná bázeň pred životom. Živé bytosti žijú na úkor iných živých bytostí.. zrazu sa cítime bezmocní. A tak nás pokušiteľské hlasy nabádajú zbaviť sa schopnosti spoluprežívania, pestovať v sebe bezcitnosť, ľahostajnosť a bezmyšlienkovitosť.Ale aj to málo, čo môžeme urobiť, je veľa v tom svojom malom svete.
Často sa ocitáme aj v kritických situáciách. Sú šancou k zmene. Čo s tým, keď sa nám „zosype“ celý svet, všetko, v čo sme verili, vyznávali a ľúbili ? Bez vysvetlenia...bez varovania, bez slov.Môžeme si ešte klásť v živote nejaký cieľ, veriť v dobro a lásku? Áno. Cieľom je situácii porozumieť. A aby sme situácii porozumeli, potrebujeme mobilizovať múdrosť....
Kedysi dávno som čítalá slovká, ktoré mi utkveli v pamäti: "Filozofia, to sú ruky našej mysle".......tak poďme pracovať................4.10. 2016.....srelkaa
Filozofia sa vyvíjala ako pojmové poznanie, na rozdiel od mýtického poznania.
Mýtus : jeden z prvých spôsobov, kt. človek vyjadroval svoj vzťah k svetu. Anonymný príbeh o pôvode Bohov, sveta, človeka, o usporiadaní vš. vecí, o morálnych pravidlách. Zachováva sa tradíciou
Svetonázor je ucelený pohľad jednotlivca na svet, systém myšlienkových pochodov, na základe ktorých človek hodnotí veci a javy vo svojom okolí. Vytvára sa prirodzene a nepozorovane už v skorom detstve, hlavne vplyvom okolia, ktoré ho formuje.
Prirodzená schopnosť človeka je poznávať svet okolo seba. Keď človeku chýba skúsenosť, keď stráca istotu, keď nastupuje údiv, nevedomosť, stáva sa tento svet pre človeka problémom. Počiatok filozofovania vzniká na hranici medzi skúsenosťou a odkrývaním toho čo nie je prístupné našim zmyslom. Cesta hľadania = prechod od mýtu k logu
Logos : gr. filozofia – slovo, reč, zmysel, rozum, zákon
Prirodzená schopnosť človeka je poznávať svet okolo seba. Keď človeku chýba skúsenosť, keď stráca istotu, keď nastupuje údiv, nevedomosť, stáva sa tento svet pre človeka problémom. Počiatok filozofovania vzniká na hranici medzi skúsenosťou a odkrývaním toho čo nie je prístupné našim zmyslom. Cesta hľadania = prechod od mýtu k logu
Logos : gr. filozofia – slovo, reč, zmysel, rozum, zákon
Svetonázor je pre človeka základom,lebo je to práve toto, čo určuje jeho konanie keď robí každodenné rozhodnutia, a preto je extrémne dôležitý pre život každého z nás.
Dajme si príklad položením jablka na stôl a reakciou zopár ľudí:
Botanik ho ihneď zaradí do skupiny.
Umelec vidí zátišie a nakreslí ho.
Obchodník s potravinami v ňom vidí zisk a pridá ho do inventáru.
Dieťa v ňom vidí obed a zje ho.
To, ako sa pozeráme na každú situáciu je ovplyvnené tým, ako sa pozeráme na svet vo veľkom.
Botanik ho ihneď zaradí do skupiny.
Umelec vidí zátišie a nakreslí ho.
Obchodník s potravinami v ňom vidí zisk a pridá ho do inventáru.
Dieťa v ňom vidí obed a zje ho.
To, ako sa pozeráme na každú situáciu je ovplyvnené tým, ako sa pozeráme na svet vo veľkom.
Základné filozofické disciplíny
Ontológia - podstata bytia (súcna)- (gr. slovo = bytie), náuka o bytí, prvýkrát tento pojem použil gr. filozof Parmenides
Gnozeológia - poznateľnosť bytia- : (gr. gnois = poznanie), náuka o poznaní, skúma ako vznikalo poznanie, aké sú jeho stupne, čo je pravda
Antropológia - existencia človeka -
Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom: krásno, komično, ošklivosť
Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z morálneho hľadiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení
Ontológia - podstata bytia (súcna)- (gr. slovo = bytie), náuka o bytí, prvýkrát tento pojem použil gr. filozof Parmenides
Gnozeológia - poznateľnosť bytia- : (gr. gnois = poznanie), náuka o poznaní, skúma ako vznikalo poznanie, aké sú jeho stupne, čo je pravda
Antropológia - existencia človeka -
Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom: krásno, komično, ošklivosť
Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z morálneho hľadiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení
Celá filozofia je strom, ktorý má korene v metafyzike, kmeň je fyzika a vetvy sú ostatné filozofické disciplíny. Toto je tradičné pochopenie celku filozofie. ale čo je metafyzika? Podľa Aristotela skúma súcno ako súcno. Metafyzika si predstavuje súcno. To je v poriadku, ale kde je bytie? Skúma súcno, ale neobracia sa na bytie. Je daná otázka po povahe súcna. Je to dôležitá otázka, ale nie je úplne fundamentálna. Jestvuje aj fundamentálnejšia otázka. Na bytie sa vo filozofii zabudlo. A práve aletheia- neskrytosť je nazeraná cez otázku bytia. Skúmanie bytia je v podstate pýtanie sa na otázku- aký je zmysel bytia? Čo tým hovoríme, ak hovoríme slovo byť? Čo to znamená- jestvovať? Prečo je skôr niečo ako nič? Táto otázka má aj svoje pokračovanie- Prečo je skôr niečo ako nič, keď nič je jednoduchšie ako niečo? Toto je fundamentálna otázka metafyziky. Je bytie. Je úplne úžasné, že niečo je, človek sa nad tým diví. Jeho protiklad je nič. Človek môže toto nič zažiť. Nič sa ukazuje už aj v absolútnej nude. Ale ukazuje sa hlavne v úzkosti. Úzkosť, to je nepoznanosť odpovede na otázku aký je zmysel všetkého bytia, celého sveta. A v úzkosti sa odráža do človeka to nič.Človek nepoznajúci zmysel bytia- to je vyklonenie sa do nič. Pre situáciu človeka je typické, že je vyklonený do nič.
Otázka nepoznanosti zmyslu bytia je priamo spojená s človekom. Zmysel bytia samotného je spojený so zmyslom bytia človeka, so zmyslom ľudského života. Ak nevieme odpovedať na otázku zmyslu bytia, nevieme odpovedať ani na otázku zmyslu života človeka. Bytostným určením pobytu je jeho existencialita, ktorá je aj existencielitou. . Existencialita je porozumenie zmyslu bytia, existencielita je porozumenie zmyslu bytia človeka...no a teraz buď múdry....xixi
Otázka nepoznanosti zmyslu bytia je priamo spojená s človekom. Zmysel bytia samotného je spojený so zmyslom bytia človeka, so zmyslom ľudského života. Ak nevieme odpovedať na otázku zmyslu bytia, nevieme odpovedať ani na otázku zmyslu života človeka. Bytostným určením pobytu je jeho existencialita, ktorá je aj existencielitou. . Existencialita je porozumenie zmyslu bytia, existencielita je porozumenie zmyslu bytia človeka...no a teraz buď múdry....xixi
Antická – Grécka filozofia
Súhrn fil. tvrdení, kt. rozvíjali grécki myslitelia od 7.st. pnl po 6.st. nl. Vznik gr. umenia, vedy, filozofie = gr. zázrak.
Zmeny v spoločnosti – vznik mestských štátov (polis), vznik otrokárskej spoločnosti = sociálna nerovnosť, delenie obyvateľstva na vrstvy. Ľudia už neveria tradičným predstavám o svete, vytv. sa vedecké názory. Prví grécki filozofi chceli objasniť podstatu prír. procesov ,, Prírodní filozofi ,,
Zmeny v spoločnosti – vznik mestských štátov (polis), vznik otrokárskej spoločnosti = sociálna nerovnosť, delenie obyvateľstva na vrstvy. Ľudia už neveria tradičným predstavám o svete, vytv. sa vedecké názory. Prví grécki filozofi chceli objasniť podstatu prír. procesov ,, Prírodní filozofi ,,
Prvou gréckou školou, ktorá sa zaoberala filozofovaním, bola Milétska škola.
Zaoberajú sa fyzickými otázkami:z čoho je príroda, z čoho sú veci, pýtajú sa na povahu vecí. Nemožno ešte hovoriť o abstraktnom myslení. Hľadajú pralátku(arché), z ktorej všetko vzniklo a na ktorú sa opäť všetko obráti. Teórie sú ešte jednoduché, naivné, za arché považujú živly.
Patrí tu: TÁLES, ANAXIMANDROS, ANAXIMENES.
Patrí tu: TÁLES, ANAXIMANDROS, ANAXIMENES.
základy matematiky a astronómie, základ vš. = voda, Zem je veľká platňa plávajúca na vode, založil prvú materialistickú školu v dejinách filozofie
starogrécky filozof...presvedčený, že svet vznikol vody. Vodu chápal,ako tekutinu, bez ktorej by nič nemohlo existovať. T.z., že prvopočiatok sveta nehľadá mimo materiálneho bytia. Bol astronómom a uvedomoval si, že niektoré hviezdy na juhu vidno, iné nie a na severe naopak. Všímal si spojenie mora a oblohy na horizonte. Dospel k záveru, že zem je guľatá a je stredom priestoru, pričom Slnko obieha s mesiacom okolo nej. Tiež predpovedal zatmenie Slnka, kým iní to prisudzovali bohom. Rok rozdelil na 365 dní a určil striedanie ročných období. Prišiel na to, že Slnko sa nakláňa k Zemi počas roka rôzne a preto vznikajú slnovraty. Za astronómiu vďačí Egyptu, kde ho naučili nielen to, ale i geometriu, ktorú priniesol do Grécka. Tálesova veta mi síce niečo vraví, ale to by som musela si musela naštudovať...xixi. Jeho žiaci sa môžu slobodne vyjadrovať k jeho učeniu a opravovať ho a bez ostychu prejaviť zdravý nesúhlas.
Tálesovi mnohí vyčítali, že jeho svetonázor nestojí za nič, vzhľadom na jeho chudobu. Ešte v tú zimu si najíma za posledné peniaze všetky lisy na výrobu oleja. Astronómia mu dovoľuje predvídať bohatú úrodu olív. Keď prichádza čas úrody, vzniká obrovský dopyt po lisoch. Lisy draho prenajíma a zarobí mnohonásobne viac peňazí. Ako najvychytralejší človek a kľuďas tak dokazuje, že pre filozofov je hračkou zbohatnúť, ale nepotrebujú to.
Neber od otca, čo je zlé.
Istota všetko zruinuje.
Anaximandros – zaoberá sa tým istým ako Táles. Vychádza z predpokladu, že z ničoho nič nevzniká. Určil za prvopočiatok sveta niečo neobmedzené, neurčité, čo samo o sebe vecou nie je = apeirón. Z apeirónu sa vylúčia veci, určitú dobu existujú a potom sa opäť menia na apeirón za trest, že sa stali vecami. základ vš. = apeirón (neurčený svetový poriadok)
Anaximenes – určil za prvopočiatok sveta vzduch. Počiatkom je neobmedzený vzduch a z neho vzniká čo je, bolo a bude, tiež bohovia a božské veci. Keď sa vzduch zriedi, vzniká oheň, postupným zhusťovaním vzniká vietor, oblaky, voda, zem..základ vš. = neobmedzený vzduch (zhusťovanie a zrieďovanie vzduchu spôsobujú tvrdosť, teplotu, ...
Anaximenes – určil za prvopočiatok sveta vzduch. Počiatkom je neobmedzený vzduch a z neho vzniká čo je, bolo a bude, tiež bohovia a božské veci. Keď sa vzduch zriedi, vzniká oheň, postupným zhusťovaním vzniká vietor, oblaky, voda, zem..základ vš. = neobmedzený vzduch (zhusťovanie a zrieďovanie vzduchu spôsobujú tvrdosť, teplotu, ...
Antická filozofia objavila a rozvinula základnú problematiku človeka, ako autonómnej svetovej bytosti.
Pytagorovci
skupina mysliteľov, mesto Krotón. Nevytvorili filozofickú školu, ale náboženský spolok
– matematik, súčasník Anaximandra a Anaximena...astronóm, prvýkrát použil slovo filozofia. Venoval sa číslam a číselným vzťahom pripisovali mýtické vlastnost
Matematik, astronóm a filozof sa narodil na ostrove Samos . Známe sú jeho matematické poučky, v ktorých je obsah štvorca nad preponou u pravouhlého trojuholníka rovný súčtu obsahov štvorcov nad oboma odvesnami (Pytagorova veta). Takisto poznatok, že súčet uhlov trojuholníka je rovný dvom pravým, pochádza od neho.Svoju náuku o číslach postavil do stredu svojej filozofie. Bol prvý, kto použil slovo "filozofie" v dnešnom slova zmysle. Pripadalo mu trúfalé nazývať sa "Sofos" (mudrc), ako bolo v tej dobe bežné. začal sa nazývať "filosofos", priateľom či milovníkom múdrosti.V číslach vidí podstatu sveta. Každé z čísel od 1 do 10 má zvláštnu moc a dôležitosť.
Číslo považoval za základ, vecí sú podľa neho len odrazom čísel. Hovorí o štyroch základných číslach (1,2,3,4), ideálne číslo je 10, výnimočné postavenie mala 7. Čísla sú podľa neho aj základom protikladov, medzi ktoré patria obmedzené a neobmedzené, párne a nepárne, pokoj a pohyb. Bol prvý, kto nazval svet "kozmom".
„Ľudia sami si spôsobujú všetky starosti.“
Mlč, alebo povedz niečo, čo je lepšie ako mlčať
„Filozofi sú lovcami pravdy.“
Nikdy si v modlitbe nežiadaj niečo priamo pre seba. Ako môžeš vedieť, čo je pre teba dobré?
Je dôležité si pamätať, že svetonázor je komplexný. Ovplyvňuje každú stránku nášho života, od peňazí ku morálke, od politiky ku umeniu.
dostal pomenovanie „temný filozof“ kvôli svojmu metaforickému, básnickému spôsobu vyjadrovania. Nadviazal na milétsku školu.zakl. gnozeológie (predmet poznania = kosmos, príroda a hmotný svet), hovorí o neprestajnom vznikaní a zanikaní vš. vecí ako aj sveta, všetko plynie = panta rei. Počiatok vš. = oheň. Logos používa na vyjadrenie skrytej podstaty (Dva krát do tej istej rieky nevstúpiš).
Hérakleitos sa síce zriekol vtedajšej gréckej náboženskej tradície, ale nie je možné považovať ho za ateistu.
Za božstvo a božské (v zmysle nadľudského, nesmrteľného, večného) považoval vesmírny večne živý oheň a neosobný univerzálny vesmírny poriadok.
Obdobie 7. a 6. storočia pr. Kr. je prelomovým obdobím, v ktorom v Malej Ázii (dnešné Turecko) leží počiatok myšlienkových prúdov,
dnes pomenovaných ako grécka filozofia, ktoré sa v tejto dobe vymanili z tradičných mýtov a začali racionálne skúmať povahu vesmíru a prírody.
Je označený ako tzv. „hanobiteľ davu“, bol odporcom demokracie.
Za zdroj pohybu alebo zmeny považuje existenciu protikladov.
Za božstvo a božské (v zmysle nadľudského, nesmrteľného, večného) považoval vesmírny večne živý oheň a neosobný univerzálny vesmírny poriadok.
Obdobie 7. a 6. storočia pr. Kr. je prelomovým obdobím, v ktorom v Malej Ázii (dnešné Turecko) leží počiatok myšlienkových prúdov,
dnes pomenovaných ako grécka filozofia, ktoré sa v tejto dobe vymanili z tradičných mýtov a začali racionálne skúmať povahu vesmíru a prírody.
Je označený ako tzv. „hanobiteľ davu“, bol odporcom demokracie.
Za zdroj pohybu alebo zmeny považuje existenciu protikladov.
Spája sa s ním výrok „panta rhei“ čiže všetko plynie alebo „Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“ (absolutizácia pohybu, vyhnal z vesmíru pokoj).
- za arché považoval OHEŇ- prírodný materialista- označil malý kolobeh : z ohňa niečo vznikne a v ohni keď zhasína sa aj všetko končí- podstata sa nemení, mení sa však vznik a zánik vecí z tejto podstaty - princíp ostáva, nazval ho LOGOSako zákon, poriadok sveta alebo nevyhnutnosť.
- za arché považoval OHEŇ- prírodný materialista- označil malý kolobeh : z ohňa niečo vznikne a v ohni keď zhasína sa aj všetko končí- podstata sa nemení, mení sa však vznik a zánik vecí z tejto podstaty - princíp ostáva, nazval ho LOGOSako zákon, poriadok sveta alebo nevyhnutnosť.
„Ak sa vyhnú dobrí boju, zvíťazia zlí.“
„Oči a uši sú zlými svedkami ľuďom, ktorí majú barbarské duše.“
„Ľudí čaká po smrti to, čo nedúfajú, ani netušia.“
„Vedomosti ešte neprinášajú rozum.“
„Aké nádherné je to, čomu rozumiem! Aké nádherné musí byť to, čomu nerozumiem!“
Študovať logiku neznamená automaticky zušľachťovať analytickú stránku svojho myslenia. Logos je súčasťou každého teoretického myslenia a treba ho odkrývať a primerane zušľachťovať aj v bežných životných situáciách.
Eleátska škola -dostali meno podľa mesta Elea (v južnom Taliansku severne od Salerma), kde pôsobili.
: uznávali len 1 podstatu = monitizmus
Xenofanes, Parmenides, Zenón z Eley
XENOFANES z KOLOFÉNU (580 – 490)
Veril len v jedného, večného, nepremenného boha
Je všetko a všetko je boh
zastáva názor panteizmu, božské zlučuje s prírodou,
Je všetko a všetko je boh
zastáva názor panteizmu, božské zlučuje s prírodou,
Parmenides (540 – 465)
Pokračoval v stopách Herakleita a Xenofana
zakladateľ ontológie, rozvinul učenie o bytí: o bytí možno len myslieť, nedá sa vnímať zmyslami, bytie je prítomné všade, je celé, nekonečné, nehybné, nemenné, nebytie neexistuje, všetko je zaplnené bytím, neexistuje ani pohyb, ani zmena, ani mnohorakosť(všetko je jedno bytie).
zakladateľ ontológie, rozvinul učenie o bytí: o bytí možno len myslieť, nedá sa vnímať zmyslami, bytie je prítomné všade, je celé, nekonečné, nehybné, nemenné, nebytie neexistuje, všetko je zaplnené bytím, neexistuje ani pohyb, ani zmena, ani mnohorakosť(všetko je jedno bytie).
Zenon (490 – 430)
– rozpracoval apórie – logické paradoxy alebo bezvýchodiskové situácie, dokazujú nemožnosť pohybu. Napr. apória o letiacom šípe – dráha letiaceho šípu sa rozdelí na jednotlivé body a zistíme, že v každom jednom bode je šíp nehybný, bod sa len nachádza v priestore, súčet nehybných bodov nemôže znamenať pohyb, takže pohyb neexistuje.
- apória Achilles a korytnačka – rýchlonohý Achilles nikdy nepredbehne jedno z najpomalších zvierat, ktorému dal na začiatku pretekov náskok.
Je vynálezca dialektiky.
- apória Achilles a korytnačka – rýchlonohý Achilles nikdy nepredbehne jedno z najpomalších zvierat, ktorému dal na začiatku pretekov náskok.
Je vynálezca dialektiky.
pluralisti – Empedokles, Anaxagoras
atomisti – Leukippos, Demokritos....chceli prekonať eleátske apórie o nemožnosti pohybu
atomisti – Leukippos, Demokritos....chceli prekonať eleátske apórie o nemožnosti pohybu
jedným z prvých, ktorí sa venovali prírodnej filozofii. Pochádzal z Elei a preto ho radíme k Eleatskej škole filozofie.Miloval prírodu a videl v nej kľuč k všetkému živému. Dokonca veril, že príroda môže vyliečiť všetky choroby a výrazne ovplyvniť život človeka. Bol lekár a liečil práve za pomoci prírody – bylinkami a koreninami. Aj preto ho jeho súčasníci prezývali divotvorca. V prírode leží sila a všetko čo nám príroda dáva sa zhmotňuje práve v prírode. Filozofický systém, ktorý Empedokles vytvoril možno nazvať dualistickou teóriou sveta. Pod látkou rozumie pevné základy existencie sveta – živly.Veľmi zaujímavú teóriu prezentuje Empedokles v rámci teórie vzniku a zániku všetkých vecí. Vznik a zánik vecí prirovnal k princípu lásky a nenávisti. Vývin života podľa Empedokla prebiehal veľmi pomaly. Najprv vznikali jednoduchšie formy života a postupne stále zložitejšie, až vznikla tá najzložitejšia – človek.
„Sila myslenia rastie u človeka podľa stavu tela.“
„Ako bolí predtým,
tak budú aj naďalej, a myslím,
že nekonečný čas sa ich nikdy nezbaví.“
tak budú aj naďalej, a myslím,
že nekonečný čas sa ich nikdy nezbaví.“
„Beda ti, úbohé ľudské pokolenie!
Z takého sváru,
z takých vzdychov si vzniklo!“
Z takého sváru,
z takých vzdychov si vzniklo!“
„Kto hľadá múdreho,
musí najprv sám
byť múdry.“
musí najprv sám
byť múdry.“
„Bohyňa lásky, ktorá nechtami ľúbosti stvorila oči.“
bol filozofom, ktorý do Atén priniesol revolučné myslenie z gréckych provincií. V Aténach ho však preto obvinili z kacírstva a bezbožnosti a odsúdili ho. Našťastie bol oslobodený a mohol hlásať svoju filozofiu. K jeho žiakom sa radia filozofi ako Perikles či Archelaos. Snažil prekonať názor eleatov, že existuje len jediné nemenné bytie. Predpokladal totiž, že neexistuje len jediné, ale mnohotvárne.
Tvrdil, že bytie vzniklo z malých čiastočiek – semienok. Tieto semienka nie sú voľným okom viditeľné, no každé jedno obsahuje všetky 4 živly. To čo tieto semienka spája je nús (teda rozum).Skúmal aj rôzne meteority a vyhlásil, že Slnko je len žeravý kameň väčší ako polostrov Peloponéz. Dokonca vyhlásil, že na základe výskumu meteoritov je nutné predpokladať, že náš svet nie je jediný a pravdepodobne vo vesmíre existujú aj iné svety podobné ako je ten náš. Zaslúžil aj o vysvetlenie prírodných javov ako je vznik dúhy a tiež vznik krupobitia.
Tvrdil, že bytie vzniklo z malých čiastočiek – semienok. Tieto semienka nie sú voľným okom viditeľné, no každé jedno obsahuje všetky 4 živly. To čo tieto semienka spája je nús (teda rozum).Skúmal aj rôzne meteority a vyhlásil, že Slnko je len žeravý kameň väčší ako polostrov Peloponéz. Dokonca vyhlásil, že na základe výskumu meteoritov je nutné predpokladať, že náš svet nie je jediný a pravdepodobne vo vesmíre existujú aj iné svety podobné ako je ten náš. Zaslúžil aj o vysvetlenie prírodných javov ako je vznik dúhy a tiež vznik krupobitia.
„Pre slabosť svojich zmyslov nie sme schopní poznať pravdu.“
„Mlčanie je najúčinnejší liek proti zlobe.“
„Nad všetkým, čo má vôľu, vládne rozum.“
„My ľudia zaostávame za živočíchmi v sile a rýchlosti,
ale používame svoju skúsenosť, pamäť, bystrosť a zručnosť,
a tak im vyberáme med, dojíme ich a vôbec
sa zmocňujeme ich výtvorov.“
ale používame svoju skúsenosť, pamäť, bystrosť a zručnosť,
a tak im vyberáme med, dojíme ich a vôbec
sa zmocňujeme ich výtvorov.“
„Všetko je vo všetkom.“
„Nič sa nedá vedieť, nič sa nedá naučiť, nič nie je isté, naše zmysly sú obmedzené, rozum slabý a náš život krátky.“
„Cieľom života je pozorovanie a z neho vznikajúca sloboda.“
Raná grécka filozofia - atomisti
chceli prekonať eleátske apórie o nemožnosti pohybu
Učil, že je vesmír neobmedzený, že sa v ňom všetko mení a že sa skladá z prázdna a plna. Svety vznikajú tak, že telieska (atómy) vpadajú do prázdna a navzájom sa splietajú. Ich nahromadením v dôsledku neustáleho pohybu vzniká podstata hviezd. Svet má tvar gule. Slnko sa pohybuje vo väčšom kruhu okolo Mesiaca, kdeřto Zem sa udržiava vo svojej polohe vírivým pohybom okolo stredu a má tvar bubna. Všetky hviezdy sa rozpaľujú rýchlosťou svojho pohybu. Slnko však je rozpaľovanie inými hviezdami. Učil, že duša ľudská je z ohňa. Leukippos učil, že spánok je telesnú vecí. Vzniká tak, že sa z tela vylučuje viac duševného tepla než do neho vstupuje. Príčina smrti je potom nadbytkom tohto vylučovanie. Najväčším prínosom pre vedu sú jeho myšlienky o atómoch, časticiach ďalej nedeliteľných.
Atómy stanovil za počiatky všetkého. Z týchto tuhých teliesok - atómov všetky veci vznikajú a v nich sa zase rozpadajú pri svojom zániku. Prisudzuje sa mu spis "Veľké usporiadanie sveta" a kniha "O rozumu". O jeho diele sa dozvedáme hlavne z diel Aristotela, Filodéma, Simplikia, Cicera, Hyppolyta a AETI z amidy.
zaob. sa fyzikou, matematikou, astronómiou, psychológiou, etikou, ... Všetko sa skladá z malých a nedeliteľných častíc (atómov), kt. sú večné a nemenné – nárazmi sa pohybujú a spájajú sa do vecí, kt. vidíme okolo seba. Duša sa skladá z okrúhlych a hladkých atómov. Ak človek umrie = atómy duše sa rozpŕchnu, môžu sa pridať k novej duši. Človek nemá nesmrteľnú dušu. Vyvrcholenie prírodnej gr. filozofie.
Demokritos chce vznikanie a zanikanie vysvetliť pohybom atómov.
Atómy sa môžu pri pohybe na istý čas navzájom spájať a potom rozdeľovať. Tak sa celé dianie vo svete stáva len sledom príčin a účinkov. Nevystupuje tu nijaká náhoda, nijaká vonkajšia sila ani nijaký účel, všetko je nevyhnutné určené predchádzajúcimi príčinami.
Odvolávanie na náhodu pokladá Demokritos iba za pokus skryť vlastnú nevedomosť. V skutočnosti aj tomu, čo pokladáme za náhodu, vládne prísna nevyhnutnosť – determinizmus. Vykladal myslenie ako atomárny proces, pri ktorom prijímame obrazy vypúšťané vecami.
Keď nejaký útvar- napríklad strom alebo zviera- zomrie a rozplynie sa, atómy sa rozsypú a môžu byť znova použité v nových útvaroch.
Atómy sa môžu pri pohybe na istý čas navzájom spájať a potom rozdeľovať. Tak sa celé dianie vo svete stáva len sledom príčin a účinkov. Nevystupuje tu nijaká náhoda, nijaká vonkajšia sila ani nijaký účel, všetko je nevyhnutné určené predchádzajúcimi príčinami.
Odvolávanie na náhodu pokladá Demokritos iba za pokus skryť vlastnú nevedomosť. V skutočnosti aj tomu, čo pokladáme za náhodu, vládne prísna nevyhnutnosť – determinizmus. Vykladal myslenie ako atomárny proces, pri ktorom prijímame obrazy vypúšťané vecami.
Keď nejaký útvar- napríklad strom alebo zviera- zomrie a rozplynie sa, atómy sa rozsypú a môžu byť znova použité v nových útvaroch.
. Lebo atómy sa v priestore síce pohybujú ale majú rôzne očká a háčiky a vždy sa znova spoja do vecí, ktoré vidíme okolo seba.
- duša - je hmotná, skladá sa z atómov (menšie gulaté a velmi lahké atómy) a je nositelom vedomia
- podstatu vecí, t. j. vecné a nemenné atómy a prázdno, môžeme postihnút len rozumom
- ateistické názory - bohovia sú iba fantastické predstavy a domnienky ludí, viera v bohov - dôsledok nevedomosti ludí a ich strachu z prírodných nicivých síl a javov
- duša - je hmotná, skladá sa z atómov (menšie gulaté a velmi lahké atómy) a je nositelom vedomia
- podstatu vecí, t. j. vecné a nemenné atómy a prázdno, môžeme postihnút len rozumom
- ateistické názory - bohovia sú iba fantastické predstavy a domnienky ludí, viera v bohov - dôsledok nevedomosti ludí a ich strachu z prírodných nicivých síl a javov
Prvýkrát sa objavil názor, že duša človeka je smrteľná. Tvrdil, že duša je zložená z okrúhlych a hladkých atómov (najdokonalejšie tvary), po smrti sa atómy duše rozpoja a môžu sa stať súčasťou inej duše.
„Je rozumný ten, kto nesmúti pre to, čo nemá, ale sa raduje z toho, čo má.“
„Šťastie a nešťastie je vecou duše.“
kultúrny a politický rozkvetu gr. miest (Atény), ústava bola veľmi demokratická (až tak, že nechránila ľudí pred tyranmi a samovládou)
Začína sofistami Protagoras, Gorgias, Prodikos, Kritias a vrcholí Sokratom, Platónom a Aristotelom (5. stor. pred Kr. - 4. stor. pred Kr.).
sofisti. Boli to prví platení učitelia múdrosti. Zaoberali sa matematikou, gramatikou, poéziou, právom, históriou, rétorikou. Reč považovali za najdôležiteší nástroj človeka. Dôraz kládli na štýl a formu vyjadrovania, na spôsob argumentácie. Učili ako využívať aj zneužívať jazykové prostriedky. Relativizmus = pravda stráca objekt. hodnotu. Kritizovali otroctvo, zastávali názor o rovnosti ľudí
- prišiel k záveru, že o nijakej veci nemožno povedať nič určité - každá výpoveď je subjektívna, relatívna a podmienená
- jestvuje iba „zdanie" a každé zdanie je rovnako pravdivé, ako aj nepravdivé, o každej veci a jave možno súčasne povedať odlišné a navyše i protirečivé súdy - „Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich že nie sú." - podľa neho človek určuje, čo jestvuje, preto navrhol, aby sa za kritérium pravdy považovalo tvrdenie väčšiny ľudí na základe demokratického hlasovania - väčšinu svojich úvah venoval človeku, jeho životu, praktickej i poznávacej činnosti; uvedomil si, že človeka obmedzujú nedostatočné poznávacie schopnosti (poukazuje predovšetkým na klamlivosť
zmyslového vnímania)
- jestvuje iba „zdanie" a každé zdanie je rovnako pravdivé, ako aj nepravdivé, o každej veci a jave možno súčasne povedať odlišné a navyše i protirečivé súdy - „Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich že nie sú." - podľa neho človek určuje, čo jestvuje, preto navrhol, aby sa za kritérium pravdy považovalo tvrdenie väčšiny ľudí na základe demokratického hlasovania - väčšinu svojich úvah venoval človeku, jeho životu, praktickej i poznávacej činnosti; uvedomil si, že človeka obmedzujú nedostatočné poznávacie schopnosti (poukazuje predovšetkým na klamlivosť
zmyslového vnímania)
- vyjadril to aj v myšlienke o bohoch: „O bohoch nemôžem vedieť, ani že sú, ani že nie sú, ani akú majú podobu. Je to vec temná a náš život krátky."
- „Viem urobiť slabší dôkaz silnejším."
- obžalovali ho z ateizmu a donútili opustiť Atény, pri úteku z Atén (chceli ho zabiť) sa utopil na lodi
- „Hmota je plynúca. Pretože plynie, neustále niečo prichádza namiesto toho, čo odchádza, vnemy sa pretvárajú a menia sa podľa veku a stavu tela."
- „O každej veci sú dve protichodné tvrdenia."
- „Viem urobiť slabší dôkaz silnejším."
- obžalovali ho z ateizmu a donútili opustiť Atény, pri úteku z Atén (chceli ho zabiť) sa utopil na lodi
- „Hmota je plynúca. Pretože plynie, neustále niečo prichádza namiesto toho, čo odchádza, vnemy sa pretvárajú a menia sa podľa veku a stavu tela."
- „O každej veci sú dve protichodné tvrdenia."
Ľudia chápu raz to a raz ono, podľa rozmanitých svojich stavov.
Vyučovať vyžaduje nadanie a cvičenie.
Keď sa uvažuje o tom, ako dobre spravovať obec, musí sa postupovať len podľa spravodlivosti a zdravého rozumu.
Múdrym nazývam len toho, kto je schopný spôsobiť premenu, aby sa to, čo sa niektorému z nás javí ako zlé a je zlé, javilo a bolo dobré. A múdry muž zariadi, aby sa ľudom zdali a boli spravodlivé a dobré užitočné veci, a nie škodlivé.
Není pravdy, je jen pravděpodobnost.
Umenie bez cvičenia a cvičenie bez umenia nie je ničím
Gorgias (483 - 375)
- gnozeologický relativizmus doviedol do krajnosti svojimi tézami: . Nič nie je.
Ak aj niečo je, nemožno to poznať.
Ak to aj možno poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu.
- agnostik
- nihilista = popiera zaužívané normy a pravidlá
Ak aj niečo je, nemožno to poznať.
Ak to aj možno poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu.
- agnostik
- nihilista = popiera zaužívané normy a pravidlá
Trasymachos, Kritias Prodikos
,
- ich relativizmus sa zreteľne prejavuje v úvahách o spoločnosti, práve a zákonoch
- poukazujú na to, že zákony sú výtvormi ľudí a právo zodpovedá záujmom zákonodarcov -> „Právo je svojvôľa mocných." (aj Kalikles a Lykofrón)
- dobro a zlo uvádzali ako relatívne pojmy
- Kritias - aj náboženstvo je výtvorom človeka, ktorý chcel vierou v božstvo vyvolať v ľuďoch strach pred trestom za utajované zločiny
- Prodikos - vykladal vznik náboženstva tak, že dávni predkovia začali zbožšťovať všetko, čo pomáha životu a prináša úžitok: „Slnko, mesiac, rieky, pramene a vôbec všetko, čo prospieva nášmu životu, pokladali naši predkovi za bohov pre úžitok z toho, tak ako Egypťania Níl."
- zastávali názor o prirodzenej rovnosti ľudí
- tvrdili, že všetci sme vo všetkom od prírody rovnako zrodení - i barbari i Gréci, príroda nikoho neurčila otrokom; len spoločenský zákon ako vládca ľudí si mnohé vynucuje proti prírode (Hippias)
- označovali sa za demagógov = vodcov ľudu, no Sokrates o nich povedal, že nie sú vodcovia, ale zvodcovia.
- ich relativizmus sa zreteľne prejavuje v úvahách o spoločnosti, práve a zákonoch
- poukazujú na to, že zákony sú výtvormi ľudí a právo zodpovedá záujmom zákonodarcov -> „Právo je svojvôľa mocných." (aj Kalikles a Lykofrón)
- dobro a zlo uvádzali ako relatívne pojmy
- Kritias - aj náboženstvo je výtvorom človeka, ktorý chcel vierou v božstvo vyvolať v ľuďoch strach pred trestom za utajované zločiny
- Prodikos - vykladal vznik náboženstva tak, že dávni predkovia začali zbožšťovať všetko, čo pomáha životu a prináša úžitok: „Slnko, mesiac, rieky, pramene a vôbec všetko, čo prospieva nášmu životu, pokladali naši predkovi za bohov pre úžitok z toho, tak ako Egypťania Níl."
- zastávali názor o prirodzenej rovnosti ľudí
- tvrdili, že všetci sme vo všetkom od prírody rovnako zrodení - i barbari i Gréci, príroda nikoho neurčila otrokom; len spoločenský zákon ako vládca ľudí si mnohé vynucuje proti prírode (Hippias)
- označovali sa za demagógov = vodcov ľudu, no Sokrates o nich povedal, že nie sú vodcovia, ale zvodcovia.
: svoju filozofiu nazval podľa povolania sv. matky = maieutika (umenie pôrodnej baby). Pravdu hľadal v dialógu a irónia mu slúžila ako príprava na rozvoj tohto hľadania. Mal konflikt s mocou Atén, obvinený z bezbožstva a z kazenia mládeže na trest smrti.
Sokrates bol jedným z najväčších gréckych starovekých filozofov a patrí medzi najlepších svetových filozofov všetkých čias. Vo svojom filozofovaní sa zaujímal o prírodu (ako bolo zvykom) ale hlavne o človeka (problém duše):.....”Čo je človek? -Človek je duša. ”Najznámejším Sokratovým výrokom je :,,Viem, že nič neviem. ” alebo ,,Všetko čo viem, je to, že neviem nič, zatiaľ čo iný veria, že vedia, čo nevedia.” Tieto výroky sú vyvrcholením jeho hľadania múdrosti, pretože z Delf dostal veštbu, že je najmúdrejší. Pri hľadaní dobra pomáha človeku jeho vnútorný hlas daimonion (akési svedomie, alebo božský hlas), ktorý riadi jeho skutky podľa poznania dobra. Neradí, čo má človek urobiť, ale čomu sa má vyhnúť, varuje pred odklonením od dobra.Hovorí,že nikto nie je zlý z vlastnej vôle, ale iba z neznalosti, preto treba naučiť ľudí správne myslieť.
Pretože tam, kde vládne rozum, duša sa napĺňa cnosťou.Treba si uvedomiť, že tradičné hodnoty a hodnotenia u Grékov boli spojené s telom: život, zdravie, fyzická sila, krása, ba aj majetok, sláva, moc,.. a teda Sokrates urobil zmenu práve v tom, že dušu postavil hierarchicky najvyššie (nad telo) a tak všetko telesné prestalo mať význam, lebo iba vnútorné poznanie dostalo charakter plnosti. Aj vysvetlenie užitočnosti sa viaže na dušu- užitočné je len to, čo je užitočné pre dušu; čo je užitočné pre telo, ho zaujíma len natoľko, nakoľko to prospeje duši.
Sokrates je prvý, ktorý zastáva princíp rozumovej argumentácie. Je považovaný za jednu z najdôležitejších postáv svetovej filozofie. Ako hovorí Cicero: "zniesol filozofiu z neba na zem".
Sokrates je prvý, ktorý zastáva princíp rozumovej argumentácie. Je považovaný za jednu z najdôležitejších postáv svetovej filozofie. Ako hovorí Cicero: "zniesol filozofiu z neba na zem".
Kto chce hýbať svetom, musí pohnúť najskôr sám sebou."
"Najväčšie prekliatie ľudstva sú peniaze."
"V každom človeku je slnko – len ho nechať horieť!"
"Pozerám sa, koľko vlastne na svete existuje vecí, bez ktorých sa môže človek ľahko zaobísť."
Usilujem sa, aby odo mňa odišiel každý lepší, ako prišiel."
"Láska - najkrajší ošiaľ' na svete."
"Najvyšším stupňom ľudskej múdrosti je, keď vieme, že nič nevieme."
Poklasické obdobie gréckej filozofie
v popredí boli otázky súviasiace postavením človeka v neistých časoch (etická problematika); filozofi hľadajú postoj k životu, kt. zodpovedá požiadavkám múdrosti a dôstojnosti. Na druhom mieste sú otázky o vzniku a počiatku.
Poklasické obdobie gréckej filozofie sa datuje do obdobia 322 p.n.l. až po 4. stor. n.l. Toto obdobie vzniká bezprostredne po smrti Aristotela a zvykne sa nazývať aj poaristotelovské obdobie. Filozofi ho nazývajú aj obdobím úpadku filozofie, lebo sa v ňom vo filozofií nič nevyvinulo ani nevytvorilo.
Filozofia tohto obdobia sa orientuje na troch velikánov klasickej antickej filozofie (Platón, Aristoteles, Sokrates).
V popredí záujmu poaristotelovskej filozofie stojí človek. Filozofia učí ľudí ako lepšie žiť, ako žiť dôstojne, šťastne a bez strachu. Veľmi príznačný je tzv.
synkretizmus – je to stieranie hraníc medzi filozofiou a náboženstvami. Vďaka rímskemu vplyvu sa do popredia dostáva latinčina, ktorá je dominantným jazykom.
Centrum filozofie sa presúva do dnešného Egypta – do Alexandrie. Dôležitými miestami sú však aj Sýria a Macedónsko.
Filozofia tohto obdobia sa orientuje na troch velikánov klasickej antickej filozofie (Platón, Aristoteles, Sokrates).
V popredí záujmu poaristotelovskej filozofie stojí človek. Filozofia učí ľudí ako lepšie žiť, ako žiť dôstojne, šťastne a bez strachu. Veľmi príznačný je tzv.
synkretizmus – je to stieranie hraníc medzi filozofiou a náboženstvami. Vďaka rímskemu vplyvu sa do popredia dostáva latinčina, ktorá je dominantným jazykom.
Centrum filozofie sa presúva do dnešného Egypta – do Alexandrie. Dôležitými miestami sú však aj Sýria a Macedónsko.
založil školu ,, Akadémia ,, + zanechal rozsiahle lit. dielo = 36 Dialógov , zaoberá sa poznaním a samotným bytím
Platón- Sokratovým žiakom.
- Po návrate do Atén – škola Akadémia.
Diela: Hostina, O štáte, Faidon- Jeho učenie zahrňuje široký okruh otázok – o bytí, o svete a jeho pôvode, o duši, o poznaní.
- Podľa jeho učenia svet zmyslových predmetov nie je svetom skutočného vnímania, zmyslové predmety ustavične vznikajú a zanikajú, menia sa a pohybujú
- skutočnou podstatou zmyslových predmetov, ich príčinami sú netelesné, nezmyslové formy, ktoré postihuje rozum. Tieto príčiny nazýva – tvarmi a omnoho zriedkavejšie ideami.
- Vyhlasuje blaho za najvyššiu príčinu bytia ale aj za cieľ.
- Tvary sú večné nevznikajú, nezanikajú sú nemenné a totožné nezávisia od priestorových a časových podmienok.
- Po návrate do Atén – škola Akadémia.
Diela: Hostina, O štáte, Faidon- Jeho učenie zahrňuje široký okruh otázok – o bytí, o svete a jeho pôvode, o duši, o poznaní.
- Podľa jeho učenia svet zmyslových predmetov nie je svetom skutočného vnímania, zmyslové predmety ustavične vznikajú a zanikajú, menia sa a pohybujú
- skutočnou podstatou zmyslových predmetov, ich príčinami sú netelesné, nezmyslové formy, ktoré postihuje rozum. Tieto príčiny nazýva – tvarmi a omnoho zriedkavejšie ideami.
- Vyhlasuje blaho za najvyššiu príčinu bytia ale aj za cieľ.
- Tvary sú večné nevznikajú, nezanikajú sú nemenné a totožné nezávisia od priestorových a časových podmienok.
Naproti tomu svet zmyslových vecí je svet večného zániku a vzniku, pohybu a zmeny, v ňom sú všetky veci a všetky vlastnosti relatívne, prechodné, plynúce, ohraničené priestorovými a časovými podmienkami.
- Poznanie je spomínanie, duša (idea) predtým ako sa nasťahovala do svojho telesného obalu žila v nebi a nazerala tam skutočné súcno. Ked sa na zemi spojila s telom, zabudla všetko, čo vedela pred svojim pádom na zem.
- Stredobodom Platónovej kozmológie je mystické učenie o svetovej duši a o prevteľovaní jednotlivých duší. Podľa neho je ľudská duša nesmrteľná a nezávisí od tela, čim dlhšie prebýva v ríši idei (pred pádom na zem) tým viac vie daný jednotlivec, do ktorého tela sa nasťahovala.
Duša sa skladá z troch časti: rozumovej, utvára sám stvoriteľ, vášnivej a žiadostivej – bohovia.
V súčasnosti sa Platónova náuka o štáte z veľkej časti považuje za utópiu. Obsahuje síce veľa správnych názorov a myšlienok, no v praxi ich nie je možné uskutočniť. No na druhej strane Platónova veľkosť je neodškriepiteľná. Spočíva v prenikavosti jeho psychologického pohľadu a v univerzalite jeho ducha, ako aj v pevnom ľudskom charaktere, preniknutom hlbokou vážnosťou.
- Poznanie je spomínanie, duša (idea) predtým ako sa nasťahovala do svojho telesného obalu žila v nebi a nazerala tam skutočné súcno. Ked sa na zemi spojila s telom, zabudla všetko, čo vedela pred svojim pádom na zem.
- Stredobodom Platónovej kozmológie je mystické učenie o svetovej duši a o prevteľovaní jednotlivých duší. Podľa neho je ľudská duša nesmrteľná a nezávisí od tela, čim dlhšie prebýva v ríši idei (pred pádom na zem) tým viac vie daný jednotlivec, do ktorého tela sa nasťahovala.
Duša sa skladá z troch časti: rozumovej, utvára sám stvoriteľ, vášnivej a žiadostivej – bohovia.
V súčasnosti sa Platónova náuka o štáte z veľkej časti považuje za utópiu. Obsahuje síce veľa správnych názorov a myšlienok, no v praxi ich nie je možné uskutočniť. No na druhej strane Platónova veľkosť je neodškriepiteľná. Spočíva v prenikavosti jeho psychologického pohľadu a v univerzalite jeho ducha, ako aj v pevnom ľudskom charaktere, preniknutom hlbokou vážnosťou.
„Želanie a túžbu znova sa zjednotiť nazývame láskou.“
„Dobro je syntéza pravdy, krásy, sebestačnosti, dokonalosti a naplnenia.“
„Ani poznanie všetkého neprináša šťastie, pretože na to stačí vedieť iba rozoznať dobro od zla.“
„Vedomosti získané na základe donútenia sa neudržia na mysli.“
„Mladík sa stáva mužom, keď obíde kaluž namiesto toho, aby do nej stúpil.“
„Odpúšťaj celému svetu- iba sebe nič.“
„Znalosť slov vedie k poznaniu vecí.“
„Prístup k moci by mal byť zakázaný tým, ktorí ju milujú.“
knieža filozofov ,, + učiteľ rétoriky, založil školu ,, Lykeion ,, + dualista (materializmus aj dialektika) zanechal najväčší súbor vedeckých prác v dejinách ľudstva
Aristoteles zo Stageira bol filozof vrcholného obdobia gréckej filozofie, najvýznamnejší žiak Platónov a vychovávateľ Alexandra Macedónskeho.
- Organizuje svoju školu Gymnázium Lykeion (Prvé miesto Logika)
- Jeho ff sa zaoberá otázkami logiky, psychológie, teórie poznania, učenia o bytí, kozmológie, fyziky, zoológie, etiky, pg, rétoriky a estetiky
- Aristotelovo učene je objektívny idealizmus, pravda, nedôsledný, ktorý v podstate obsahuje mnoho materialistických téz. Jeho učenie vzniklo ako výsledok kritiky Platónovho učenia o ideách. Zatiaľ čo Platón chápe zmyslové predmety iba ako zdanie, ako skomolený odraz skutočného súcna. Aristoteles ich chápe ako reálne existujúcu jednotu „formy“ a „hmoty“
- Podľa neho je podstata veci (jej forma) neoddeliteľná od toho, čím v podstate je.
- Organizuje svoju školu Gymnázium Lykeion (Prvé miesto Logika)
- Jeho ff sa zaoberá otázkami logiky, psychológie, teórie poznania, učenia o bytí, kozmológie, fyziky, zoológie, etiky, pg, rétoriky a estetiky
- Aristotelovo učene je objektívny idealizmus, pravda, nedôsledný, ktorý v podstate obsahuje mnoho materialistických téz. Jeho učenie vzniklo ako výsledok kritiky Platónovho učenia o ideách. Zatiaľ čo Platón chápe zmyslové predmety iba ako zdanie, ako skomolený odraz skutočného súcna. Aristoteles ich chápe ako reálne existujúcu jednotu „formy“ a „hmoty“
- Podľa neho je podstata veci (jej forma) neoddeliteľná od toho, čím v podstate je.
V teorii poznania vychádza Aristoteles z predstavy o jestvovaní objektívnej skutočnosti nezávislej od subjektu.. je zdrojom poznania zmyslová skúsenosť a pociťovanie predpokladá predmet vnímania nezávislí od vedomia tvrdí, že v rozume niet ničoho, čo by predtým nebolo v pocite.
- Logiku chápe ako vedu o dokazovaní ako aj o formách myslenia, ktoré sú nutné pre poznanie. V logických pojednaniach O vyjadrovaní, Topika a Analytiky skúma logickú stavbu súdov, analyzuje otázky termínov, definície stavby a pravidiel úsudku a dôkazu .stredobodom všetkých týchto výskumov je teória úsudku.
Aristotelov teoretický výkon oceňujeme ako jeden z vrcholov a právom o ňom hovoríme ako o geniálnom mysliteľovi. Tak ako sa umelecké diela antiky stali po stáročia kritériom dokonalej krásy, tak sa aj jeho osobnosťou meria veľkosť iných osobností filozofie.
- Logiku chápe ako vedu o dokazovaní ako aj o formách myslenia, ktoré sú nutné pre poznanie. V logických pojednaniach O vyjadrovaní, Topika a Analytiky skúma logickú stavbu súdov, analyzuje otázky termínov, definície stavby a pravidiel úsudku a dôkazu .stredobodom všetkých týchto výskumov je teória úsudku.
Aristotelov teoretický výkon oceňujeme ako jeden z vrcholov a právom o ňom hovoríme ako o geniálnom mysliteľovi. Tak ako sa umelecké diela antiky stali po stáročia kritériom dokonalej krásy, tak sa aj jeho osobnosťou meria veľkosť iných osobností filozofie.
- učili ľudí aby sa nebáli chorôb, chudoby, nešťastia, lebo všetko je riadené zákonmi prírody, osudom = fatalizmus - každý sa s tým musí vyrovnať, nemá zmysel sa priečiť
„Celok je to čo má počiatok, stred a koniec.“
„Láska, ktorú každý k sebe cítime, nie je výnimočný, ale prírodou daný cit. Prehnaný egoizmus však naproti tomu, si zasluhuje spravodlivé pokarhanie, lebo je sebaláskou nadmieru vystupňovanou.“
„Ideálny človek má radosť z toho, keď robí radosť druhým, ale pritom sa hanbí, keď druhí robia radosť jemu.“
„Skúsenosť na rozdiel od vedenia vie, ale nevie, prečo.“
„Kto chce správne poznávať, musí najprv správnym spôsobom pochybovať.“
„Zlí ľudia poslúchajú zo strachu; dobrí z lásky.“
Zdroj:vlastný materiál- ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!